trikrát nie!
Nikdy som nebol priateľom zľahčovania zlého voličského vkusu a zlých voličských rozhodnutí. Keď na Slovensku vyhrával Mečiar, odmietal som dobromyseľné teórie, že ho volí aj veľa „fajn“ ľudí. Mohli to byť fajn rodičia či starkí, ale ak im neprekážalo, že ich idol šíril nenávisť, umožnil rozkradnutie krajiny, vzostup mafie, únos aj vraždy, museli mať v sebe aj niečo chladné a kruté.
Podobne si nemyslím, že volič Smeru je neviniatko, ktoré volí ľavicové videnie sveta. Lebo nežízniť po elementárnej spravodlivosti v tomto unesenom štáte, nevidieť dlhoročné paškovské zneužívanie zdrojov v zdravotníctve na úkor našich chorých a starých, nechcieť počuť o megapredražených diaľniciach, mýtach a IT tendroch, kašľať na zanedbávanie škôl, a teda budúcnosť našich detí a ešte si zatlieskať pri ponižovaní Hedvigy Malinovej, to je corpus delicti.
Ale nemyslím si už ani to, že vkus a svedomie pravicového voliča sú omnoho kultivovanejšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.