na úvod trochu etymológie, teda vedy o pôvode slov. Môj priateľ, jazykovedec Ľubor Králik vysvetľuje pôvod slova „extrémny“ („krajný“, od 20. storočia) z latinského extremus, čiže „najzadnejší, najvzdialenejší“.

Fajn, poďme k podstate našej polemiky. Štefana Hríba vyrušil postoj prezidenta Andreja Kisku, ktorý nedávno v parlamente vyzval na širšiu „koalíciu ochotných“ ako hrádzu voči extrémizmu a fašizmu. Je o tom teraz spoločenská diskusia, aj ostrá. V poriadku, skôr než vysvetlím, prečo prezidentovi v tomto úplne rozumiem, doplním, že teraz v piatok na redakčnej porade sme sa presne na túto tému rozprávali. Keď Štefan povedal, že sú dva extrémy (zľahčovanie Kotlebu a názor, že Kotleba je najväčšie zlo), prihlásil som sa, že ak je to tak (čo podľa mňa nie je), tak ja som ten druhý extrém.

Prezident, ja ani mnohí iní sme nepodľahli strachu, Štefan. Iba jasne rozlišujeme. Nemám strach, naopak, verejne proti Kotlebovi vystupujem a aj to budem robiť naďalej.