Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Médiá a presnosť informácií

.anton Vydra .názory

Každý, kto sa zapojil do vedeckého života, pozná rolu presnosti pojmov a prísnosti pri narábaní s faktmi pri vedeckom písaní. Preto ho môžu vyrušiť žurnalistické zjednodušenia.

Anton Vydra

historik Dušan Kováč reagoval v Denníku N na článok Petra Morvaya, ktorý zas reagoval na diskusiu, ktorá sa odohrala počas zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti v Skalici. Témou diskusie boli aj nie najšťastnejšie vzťahy medzi historikmi a médiami. Napätie vytvárajú nepresnosti v žurnalistickom písaní, kde sa s historickými faktmi niekedy narába voľnejšie a nespracúvajú sa štandardnými historickými metódami, ktoré sú vlastné vede. Dovolím si tvrdiť, že sa to ani zďaleka netýka iba historikov. Dá sa povedať, že ťažké to majú aj iné spoločenské vedy, kde výsledky ich práce nie sú také rukolapné ako v iných vedeckých oblastiach a médiá môžu mať niekedy skutočne problém s tým, ako ich uchopiť.

„Je zvláštne, keď sa nenájde na vysokoškolskom pracovisku takmer nik, kto by bol schopný (alebo motivovaný) napísať odľahčený text o tom, čomu sa vo svojej oblasti venuje. “

Nie je vôbec jednoduché napísať napríklad zrozumiteľný text o filozofii pre ľudí, ktorí si bežne nečítajú filozofickú literatúru. Mnoho novinárov sa preto uchýli (ak teda na to úplne nerezignujú) len k mapovaniu takých oblastí filozofie, ktoré už od nej aj trochu odbiehajú: k dejinám, neurovedám alebo do nejakých úplne iných oblastí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite