na druhej protestnej akcii proti Kaliňákovi som sa cítila takmer stará. Všade okolo mňa boli mladí ľudia, najviac som videla dvadsiatnikov. No žiadne vyholené hlavy, ale kultivovaných, odhodlaných mladých ľudí, z ktorých nesršala nenávisť. Skôr túžba, nádej, odhodlanie a možno aj láska k tejto krajine.
Boli tam partie študentov, mladé zamilované páry, ktoré sa držali za ruky a na sebe mali čierne tričká s nápisom Fico chráni zlodejov. Tešilo ma, že títo mladí ľudia nešli na pláž, na prechádzku, do kina, ale na demonštráciu. Zvonili kľúčmi, dvíhali červené karty a pri slove Fico, kričali: Odstúpiť! Pri mene Kaliňák, zaznelo aj radikálnejšie: Do basy!
Tí mladí ľudia stáli na námestí aj za tých, ktorí nemohli prísť, lebo – napríklad majú doma malé deti, alebo za tých, ktorým už neslúži zdravie, alebo sa musia starať o chorých starých rodičov. A boli tam aj za tých, ktorí sú takí zaťažení hypotékami a pôžičkami, že musia mať dve zamestnania. Je to prirodzené, každá mladá generácia má svoju úlohu a nemala by sa jej vyhnúť. Keď svoju rolu nesplní alebo ju pochopí zle (viď mladých pochodujúcich extrémistov),
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.