predstavujem si to asi takto: Hillary Clinton sedí niekde v komfortnom kresle. Nohy vyložené, v ruke pukance, na obrazovke beží priamy prenos z nominačného zjazdu republikánov v Clevelande. Usmieva sa od ucha k uchu, občas padne sánka, občas hurónsky smiech. Niekde v pozadí sedí jej vedenie kampane, sleduje dáta a potí sa. Začína tušiť, že je zle.
Isto nie preto, že každý rečník na pódiu sa naváža do demokratickej nominantky na prvú prezidentku Spojených štátov a z kotla v Clevelande sa zavše ozve hlasné „lock her up“, teda rekomando do basy. Delegáti opakovane spomínajú nezvládnutú ochranu ambasády v Benghází a uniknutú diplomatickú korešpondenciu. Nuž, súboj to bude ľúty, taký Amerika zrejme ešte nezažila, ani vtedy keď kampane boli oveľa drsnejšie ako dnes. Napríklad na začiatku 19. storočia, keď proti sebe stáli John Adams a Thomas Jefferson, dvaja muži 4. júla 1776 (v tento deň v roku 1826, už ako priatelia, obaja zosnuli).
„Demokrati budú musieť zabrať a nespoliehať sa na to, že Trump si bude strieľať do kolien iba sám.“
Vedenie Clintonovej kampane sa potí, lebo tuší vážny problém. Jej potenciálni voliči si užívajú kabaret. Trápny plagiát Trumpovej slovinskej manželky, rozhádaná strana, vypískaný Cruz. Jeden by neveril, že je to jedna z najinscenovanejších mediálnych udalostí roka. Ďalšie pikošky ešte zrejme prídu. Málokto pochybuje, že Donald Trump nebude žiadny historický prelom v amerických volebných dejinách, len jedna z jeho tmavších epizód, ktorá poškvrní najmä republikánsku stranu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.