Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Multi-kulti pápeža Františka

.michal Magušin .názory

Bol to šialený výlet s absolútne nepredpokladaným vývojom a prekvapivou pointou vyjadrenou v titulku. Vybral som sa na finálny deň Svetových dní mládeže v Krakove.

Michal Magušin

v sobotu som sa s tromi parťákmi vydal z Bratislavy do Krakova pozrieť sa na katolícku mládežnícku top akciu zavŕšenú stretnutím s pápežom. Porušili sme pritom asi všetky odporúčania organizátorov: nijaká registrácia dopredu, nijaká rezervácia stanového miesta, nedostali sme balík pútnika s potrebnými textami a informáciami. Prosto sme tam v sobotu večer prišli, porozprávali sa s asi desiatimi policajtmi, ako sa dostať autom najbližšie ku Campusu Misericordiae, Poľu milosrdenstva, kde sa v nedeľu mala sláviť bohoslužba s pápežom.

Policajti boli asi z celého Poľska, mnohí ani nevedeli, kam nás vlastne majú nasmerovať. „Pánovi by som poradil, ale sám neviem,“ povedal z mosta do prosta jeden z nich. Nezazlievali sme im to, predsa len, prišli sme na poslednú chvíľu a nedali sme si námahu zistiť si veci vopred.

„Boli tu všetci. A prišiel aj pápež. Za jasotu prešiel tesne okolo.“

Skončili sme na konečnej zastávke vlakov vo Wieliczke, mieste so slávnymi soľnými baňami. K Poľu milosrdenstva to bolo cez kopec asi šesť kilometrov, ale autá ďalej nepúšťali. Nemohli sme si nechať ujsť centrum Krakova, Rynek Główny, majestátne miesto spievajúce ódy o časoch, keď také Livno (Ľvov) či Vilno (Vilnius) patrili pod ochranné krídla poľského vladára. O tretej ráno sme na 4 hodiny zaspali pod ochranou akýchsi kríkov vo Wieliczke. Miesto sme ráno pomenovali „Noclegi u slizniaka“, keďže v noci nám tieto slimákovité stvorenia podnikli inváziu na spacáky a dokonca sa vlámali medzi raňajkové žemle.

No a dnes, v nedeľu ráno, sa to celé spustilo. V horúčave vrcholového leta sme sa hodinu a pol dostávali do cieľa. Ten tvorilo obrovské polovyschnuté močarisko zmenené na obývateľnú pláň. Desiatky tisíc karimatiek, stanov, plachiet a toho najfascinujúcejšieho: ľudí. V živote som nevidel toľko ľudí pokope. Podľa vlajok sa dalo identifikovať, že sú tam výpravy každej chuti: vedľa ruských vlajok viali gruzínske, vedľa amerických východotimorské, ekvádorské, talianske, slovenské a francúzske. Boli tu všetci. A prišiel aj pápež.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite