ešte pred dvoma, tromi rokmi mi ani nenapadlo na niečo také pomyslieť. Už však cítim, že je to neodvratné. Možno ešte nie dnes, možno dostanem šancu do zajtra a pri veľkom šťastí si prirátam naviac ešte zopár...no, neviem...týždňov...mesiacov...rokov?
Ale to nie je podstatné. Viem, že môj osud už čaká za rohom na naplnenie a prichádza čas účtovania. Nie, nepamätám si všetky prasačiny, svinstvá, podrazy, ktoré som v živote spáchal. Nebolo ich málo a nie som na ne hrdý.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.