takto žijeme. A nemusíme mať ani prístup k sociálnym sieťam. Ranný prídel krimispráv vám dodá hociktorá televízia. Sme teda na tom podobne, bez ohľadu na to, či máme rýchly internet. Žijeme v prostredí zloženom z informácií, dezinformácií, analýz, klebiet, právd, klamstiev, a všetkému tomu venujeme rovnakú pozornosť. Od rovnakej pozornosti je už iba krok k rovnakej dôvere. Dôsledkom je, že realitu vnímame skreslene – a ani si to neuvedomujeme.
O tom, čo sa stane, vieme prakticky ihneď, a zároveň s informáciou o udalosti prijímame aj reakcie od ľudí, ktorých ani poriadne nepoznáme. Berieme rovnako vážne mienku osoby, s ktorou si len komentujeme facebookové statusy, ako slová blízkych, ktorých roky poznáme a vieme o ich živote dosť, aby sme chápali, prečo si myslia to či ono.
„Desia nás správy o teroristických útokoch, ale prebiehajúce vojny už berieme ako biely šum. Asi si naivne myslíme, že pravdepodobnosť vojny u nás je minimálna.“
Dráždi nás názor vzdialeného známeho na kotlebácke hliadky, vytáčajú nás bezohľadní šoféri, nič z toho v nás však nevyvolá chuť konať a veci zlepšovať. Zanadávame si a koniec. Klikneme na iný link. Energia, ktorú by sme mohli investovať do zmien, je fuč.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.