Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Od bikín cez „hore bez“ k burkinám

.lukáš Krivošík .názory

Ešte pred pár dekádami by si sotva niekto vedel predstaviť, že v lete 2016 bude Francúzsko riešiť „príliš zahalené“ ženy na svojich plážach. Prebieha nevídaný posun v mravoch.

Lukáš Krivošík

francúzska herečka Valérie Kaprisky sa nikdy neostýchala vyzliecť pred kamerou. Aj keď zrejme svoje najodvážnejšie scény natočila, keď mala 22 rokov. Vo filmovej dráme Rok medúzy z roku 1984 hrá koketné dievča, ktoré počas dovolenky na Francúzskej riviére motá mužom hlavy.

Keďže dej snímky, ktorú v 90. rokoch hojne reprízovali aj u nás, sa odohráva najmä na pláži, Kaprisky väčšinu času pobehuje medzi vodou a ležadlom „hore bez“. Podobne ďalšie ženské postavy a tiež komparzistky, ktoré sa náhodou mihnú v zábere kdesi v pozadí.

„Policajti, ktorí dozerajú na pláži, či je žena dosť vyzlečená, sú rovnako čudní ako policajti, ktorí dohliadajú, či je žena na pláži dostatočne oblečená. “

Dve desaťročia pred nakrútením tohto filmu, ešte v 60. rokoch, iná francúzska herečka, Brigitte Bardot, propagovala práve na Francúzskej riviére opaľovanie „hore bez“. Svojím priekopníckym príkladom inšpirovala nielen iné Francúzky, ale aj ďalšie Európanky.

Rok medúzy nie je príliš dobrý film, no ide o pozoruhodné svedectvo doby, keď tento trend dosiahol svoj vrchol. Odvtedy však zase opadol.

obnažená babička, cudná vnučka

Opakovane sa objavujú články o tom, ako opaľovanie a kúpanie „hore bez“ na francúzskych plážach ustupuje. Zvlášť v mladšej generácii žien.

Britský denník The Daily Telegraph v článku z leta 2009 cituje 40-ročnú návštevníčku, ktorá spomína na časy, keď bola bez horného dielu plaviek na francúzskych stredomorských plážach asi polovica žien. V čase písania článku tento počet poklesol na dve percentá.

Iný britský denník, The Guardian, potvrdil tento trend v krajine galského kohúta článkom z roku 2014. Dôvody? O tie sa možno sporiť:

Obavy z rakoviny kože; neistota v estetike vlastného tela; návrat ku konzervatívnejším hodnotám.

Ale tiež vedomie, že muži prosto zízajú; rozšírenie mobilov so zabudovanými kamerami a strach, že ženu niekto tajne natočí a následne zavesí jej zábery na internet; a napokon sú možným dôvodom aj posuny v dôrazoch feministickej ideológie.

Spálenie alebo prinajmenšom zhodenie podprsenky bolo v 60. rokoch emancipačným gestom. Išlo o éru sexuálnej revolúcie, ktorá hlásala oslobodenie od údajne zväzujúcich spoločenských konvencií.

Naproti tomu dnešný feminizmus pôsobí trpne a puritánsky. Jeho najčastejším verejným prejavom je pohoršené híkanie.

Zlovoľný mužský sexizmus hľadá aj vo vtipoch a nevinných poznámkach. Za každým komplimentom alebo pokusom o flirt vetrí hrozbu sexuálneho obťažovania, či dokonca znásilnenia. Prečo sa tak feminizmus

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite