Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo by sa muselo stať, aby Putin nevyhral?

.marína Gálisová .názory

Rusi nie sú spokojní s tým, ako vyzerá ich krajina. Ale Putina volia ďalej.

Marína Gálisová

parlamentné voľby, ktoré sa konali v nedeľu v Rusku, boli fraškou aj napriek tomu, že Vladimír Putin si dával záležať, aby vyzneli ako legitímne. S tými voličmi, ktorých má k dispozícii, sa ani nemožno čudovať.

Putin mal pred sebou dve úlohy: vyhrať voľby, ale tak, aby to pôsobilo úplne legitímne. Nepotreboval, aby sa zopakovala situácia z roku 2011 – vtedy pochybnosti o legitimite volieb dostali do ulíc v mestách množstvo ľudí a režim sa otriasol.

Preto Vladimír Putin vykonal niekoľko opatrení. Po prvé, termín volieb posunul z decembra na september. Skrátil tak predvolebnú kampaň – čiže čas, ktorý by opozícia potrebovala na zjednotenie a účinnú prezentáciu. Ďalej uštedril úder nezávislým prieskumom. Pár týždňov pred voľbami vláda označila vplyvnú prieskumnú agentúru Levada Center za „zahraničného agenta“, čím jej prakticky znemožnila fungovanie. Súviselo to zjavne s tým, že Levada Center hlásila pokles popularity Putinovej strany Jednotné Rusko. Ruskí voliči tak zostali bez spoľahlivých predvolebných informácií. A po tretie, Vladimír Putin na čelo ústrednej volebnej komisie menoval Ellu Pamfilovovú, ktorá má aj medzi jeho odporcami slušné renomé.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite