vlastne celé roky – minimálne od kauzy Gamatex v roku 1998, áno je to už takmer dvadsať rokov. Od konca deväťdesiatych rokov sme divákmi neuveriteľnej stredoeurópskej telenovely, kde hlavný hrdina s prenikavočiernymi vlasmi a imidžom zlého chlapca hrá svoju rolu zloducha veľmi presvedčivo.
Niektoré diely seriálu sa odohrajú aj bez neho, na chvíľu sa vytratí z deja, ale potom sa opäť objaví, zasiahne do deja a užíva si slávu a radosť z otrasu, ktorý v spoločnosti zakaždým spôsobí.
„Zabudnite na Gorilu, to bola len taká nepodstatná historka, pri ktorej sa popilo trochu koly.“
Marián Kočner je čosi ako slovenský Jára Cimrman. Je pri všetkom dôležitom, čo sa v krajine deje. Žiaľ, Kočner je omnoho menej sympatický ako Cimrman a žiaľ, je aj veľmi skutočný, na rozdiel od Járu. Objaví sa všade, kde niečo smrdí. Podivné obchodovanie so zmenkami v Markíze, a zrazu je tam Marián Kočner s čongrádyovskou ochrankou, čudne sa kšeftuje s pozemkami pod plánovanou automobilkou KIA, a zrazu sa objaví náš hrdina a má pozemok na správnom mieste. A môže robiť biznis. Do čela parlamentu sa dostane človek, ktorému chýba istá schopnosť posúdiť, s kým je vhodné sa stretať, a s kým nie, a už tu máme videozáznam z Kočnerovej vily. A vidíme rozšafného Richarda Sulíka nasnímaného z kamery v termostate. Alebo je tu bytovka v Bernolákove, o ktorú sa bijú dve skupiny podnikateľov a k tomu sa zneužívajú štátne úrady – a aj tu sa objaví čiernovlasý zlý chlapec. Parlament zvádza boj o nového generálneho prokurátora, a Kočner je zase v hre – o svojho priateľa a zároveň kunčafta bojuje ako lev.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.