bola to veľká sláva, keď v roku 2011 takmer kompletný parlament hlasoval za ústavný zákon o dlhovej brzde. Prostredníctvom predpisu, ktorý zavádzal sankčný mechanizmus, ak by politici priveľmi zvyšovali verejný dlh štátu, ukázalo Slovensko fiškálnu zodpovednosť v čase, keď eurozónu obchádzalo strašidlo dlhovej krízy.
Niektorí ekonómovia vtedy upozorňovali, že zákon mohol byť ešte prísnejší. No dlh verejnej správy bol už v tom čase vysoký (asi 45 percent HDP) a bolo jasné, že čoskoro dosiahne prvé sankčné pásma dlhovej brzdy, ktoré sa nachádzajú medzi 50 až 60 percentami HDP.
Sulíkovi slúži ku cti, že Kažimíra v tomto prípade nekompromisne odmietol.
V súčasnosti chce Peter Kažimír získať hlasy niektorej opozičnej strany pre zmenu ústavného zákona tak, aby nové investície do cestnej infraštruktúry za požičané peniaze nespustili automaticky nastavené sankcie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.