je 8. august 1986 a talentovaný osemnásťročný študent, doma v NDR vypoklonkovaný zo slušného života pre zlý kádrový posudok, si za Kopčianskou ulicou v Bratislave vybral miesto, kade sa pokúsi o útek na slobodu. Situáciu na vtedy prísne stráženej hranici pozoroval niekoľko dní. Tu, v kukuričnom poli, sa mu zdali šance najlepšie. Od slobody ho nakoniec delilo 22 metrov, i keď je možné, že sa mu už podarilo prekročiť hraničnú čiaru. Na okraji poľa ho dohnali hraničiarske psy, ktoré poznali iba jeden povel – „trhaj!”
Keď dohryzeného a oskalpovaného, ale stále žijúceho a o pomoc volajúceho Tautza našla hliadka pohraničiarov, chodila okolo neho a hľadala ďalších kumpánov. So zraneným sa do nemocnice nikto neponáhlaľ, akoby celé velenie pohraničnej stráže chcelo odstrániť nepohodlného svedka. Z pohraničiarskej stanice ho do Vojenskej nemocnice odviezli až vtedy, keď ho už nebolo možné zachrániť.
Cynické použitie svorky psov sa režim snažil ututlať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.