pred kardinálom som mal, vzhľadom na jeho život a hlavne spoločenské postavenie, veľký rešpekt a lomcovala mnou poriadna tréma. Rádová sestrička ma mlčky viedla na poschodie, kde mal svoju kanceláriu.
Po ceste som úpenlivo rozmýšľal, čo urobím, až sa pred ním ocitnem. Mám ho pozdraviť „pochválený buď Ježiš Kristus“, alebo sa pozdraviť len tak obyčajne „dobrý deň“? A nemal by som mu pobozkať prsteň, či aspoň hlboko sa pokloniť? Takéto hlúposti mi behali po rozume.
Pred nami sa objavili staré dvere a sestrička mi povedala, že ona už ďalej nejde.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.