možno si ešte pamätáte, ako sa Bratislavčania na konci osemdesiatych rokov s obavami, niektorí s hnusom, pozerali na hradný kopec. Vedľa hradného paláca rástla v lešení obklopená budova dnešnej Národnej rady (na to, aký majú pri pohľade na budovu pocit Bratislavčania, a vôbec Slováci dnes, sa radšej nepýtam). Zdalo sa, že bude k obrátenému stolu riadne predimenzovaná, do panorámy išla ako päsť na oko (s Bonapartem je to už len letmé déjà vu).
Náš zákonodarný zbor vtedy ešte sídlil v Župnom dome na Župnom námestí a tie historické priestory mu, na rozdiel od tých plebejsky socialistických, viac svedčali. Komunistickí architekti novú budovu parlamentu dizajnovali úmerne k jej významu v zriadení, kde všetka moc patrila ľudu, ale iba tomu, ktorý sa vošiel do Ústredného výboru strany – nech ukáže hradu, kto je tu pán a vytvorí dojem moci.
Súkromná univerzita s nepohodlným pozadím sa stala tŕňom v oku vláde premiéra Viktora Orbána, ktorý v nej nevidí slobodnú akademickú pôdu.
Málokto vie, že na rozostavaný kolos vtedy poškuľoval americký finančník maďarského pôvodu a večný Rím všetkých konšpiračných ciest – George Soros.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.