muselo by sa splniť niekoľko podmienok, aby sa prezidentkou Francúzskej republiky stala táto milovaná, nenávidená i obávaná žena. Nie sú to však nereálne podmienky a nemusia sa splniť všetky. Stačí jedna z nich, a Marine Le Pen bude v Elyzejskom paláci.
Marine Le Pen môže byť prezidentkou, ak sa dostatočný počet voličov z tých, ktorí sú stále nerozhodnutí, prikloní na poslednú chvíľu k nej. S tým Le Penová kalkuluje a vôbec by jej neprekážalo, keby títo voliči pochádzali z tábora ultraľavičiara Mélenchona. Sám Mélenchon síce svojim priaznivcom dôrazne zakázal Le Penovú voliť – ale to mu je, povedzme si rovno, na dve veci. Lebo názorová zhoda medzi Mélenchonom a Marine Le Penovou je známa už dávno – a sama Le Pen vydala leták, v ktorom vypočítava témy, pri ktorých presadzuje to isté ako Mélenchon. Je logické, že sa takto snaží: tých takmer dvadsať percent, ktoré Mélenchon pritiahol v prvom kole prezidentských volieb, je príliš lákavý volebný poklad, aby si z neho neskúsila odtrhnúť.
„Marine Le Pen by sa prezidentkou mohla stať aj keby dosť voličov zostalo doma. A to je jej druhá silná taktika.“
Ak sa na to pozrieme čisto ideovo, nikoho by nemalo prekvapiť, keby sa antiglobalistická ľavica, ktorú reprezentuje Mélenchon, spojila, hoci iba dočasne a pragmaticky, s antiglobalistickou kvázipravicou Marine Le Penovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.