campaignTech Europe bola najmä o digitálnej kampani. O tom, ako nájsť voliča na sociálnych sieťach, ako s ním diskutovať a ako ho navigovať v búrlivých vodách alternatívnych faktov a výkladov reality. S mašinériou ruských trolovacích fabrík a armádou užitočných idiotov za dverami volebné kampane prestávajú bojovať len s protikandidátom. Z volebných kampaní sa čoraz viac stávajú geopolitické zápasy o prežitie demokratického poriadku. A nie je to nič nové. Počúvajte.
V startupovom industriále, ktorý vznikol z bývalého pivovaru, sa striedali jeden spíker za druhým. Hovorili o technikách a nástrojoch. Skloňovala sa efektivita a návratnosť. Vonku hriali letné teploty, vnútri občas chladilo. Napríklad tieto tri postrehy:
Prvý a najdôležitejší prišiel od posledného spíkra. Frank Stauss, vysoký plešatý riaditeľ reklamky Butter v bielej košeli. Dal si pristaviť „kecpult“, hral sa s okuliarmi a cez dlhé dramatické pauzy do marketingom presýteného prostredia priniesol trochu nečakanej človečiny.
„Nehovoril však o digitálnom svete, ale o sociálnych sieťach v tom reálnom.“
Jeho téma boli digitálne médiá v tohtoročných nemeckých parlamentných voľbách, ktoré krajinu a Európu (lebo taký je ich reálny dopad) čakajú v septembri. Nehovoril však o digitálnom svete, ale o sociálnych sieťach v tom reálnom. Najprv miesto – Berlín. Ani nie tri kilometre odtiaľto v minulom storočí naplánovali potentáti sebavedomej nacistickej ideológie vojenské ovládnutie kontinentu a vyhladenie jedného národa, ktorý ho civilizačne spoluvytváral. No a Berlín je miestom, kde žila jedna z najväčších židovských komunít v Európe.
Ten, kto si to chce precítiť až do žalúdka, musí v blízkosti dnes už otvorenej Brandenburskej brány navštíviť pamätník zavraždených európskych Židov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.