martin si dal obrovskú prácu, čo si zaslúži rešpekt. Dlhé týždne zbieral podklady, až napísal gigantický článok s rozsahom takmer 50-tisíc znakov. Iba pre predstavu: je to asi päťkrát viac, ako má obvykle dlhý článok v .týždni. Jeho argumentácia pôsobí presvedčivo a rozhodne si zaslúži, aby som sa jej podrobne, bod po bode, neskôr venoval. Teraz iba niekoľko prvých poznámok.

Po prvé, ako jeden z tých „ľudí z médií", ktorých v závere Martin označuje (bez toho, aby nás všetkých menoval) ako užitočných idiotov, ktorí vraj neleteli vrahom, viem, o čom hovorím. Prípad poznám. Ďakujem ti za toľkú ohľaduplnosť, Martin, bez irónie. Ďakujem Ti aj za to, že aspoň takto oneskorene oponuješ sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi, s ktorým ste v Postoji nedávno priniesli o prípade Cervanová (bol jeden z troch členov senátu) obsiahly rozhovor a ktorý nás „ľudí z médií" označil za morálnych spolupáchateľov vrahov. Tak pozor! Martin, vtedy ste s Jožom Majchrákom Klimentovi ani necekli, ani náznakom ste nereagovali s pobúrením, aké by som očakával – veď Kliment hovorí aj o Tebe, keďže si bol v čase, kedy .týždeň o prípade písal, zástupcom jeho šéfredaktora. Vieš, milý Martin, práve to ma na tom celom najviac zamrzelo: ktosi kope do tvojich kolegov a kamarátov, a Ty to prejdeš mlčaním. To Ti najviac vyčítam. Som rád, že Ti to zrejme medzičasom ako-tak došlo a v článku zverejnenom včera 13.6.2017 (Diabolský stroj Františka Čermana) sa nás aspoň dodatočne ako-tak zastávaš. Už nie sme vraj spolupáchatelia, ale „iba" užitoční idioti. Fakt milé. O kom je reč? Asi nespomeniem všetkých, ale závažné pochybnosti o prípade okrem mňa zverejnili títo novinári, umelci, politici (v abecednom poradí): Marián Balázs, Fero Guldan, Robert Kirchhoff, Ľuba Lesná, Martin Mojžiš, Lucia Nicholsonová či František Šebej. Ak teraz tvrdíš, Martin, že to nič neznamená, že nie sme sudcovia ani kriminalisti, tak máš, pochopiteľne, pravdu. To isté však platí aj o Tebe, ani Ty nie si sudca ani kriminalista – iba novinár. A prosím, prečítaj si pod Tvojimi článkami na Postoji príspevky diskutujúcich, ktorí mňa a mojich kolegov osočujú. S týmto sa stotožňuješ? Toto si chcel dosiahnuť?

„Pretože – a toto je jadro – ak by čo len jeden zo siedmich Nitranov nebol vinný, tak prípad sa tak, ako ho súdy uzavreli, nestal. Jasné?“

Po druhé, s prvým bodom úzko súvisí toto. Mnohí sa ma teraz pýtajú – prečo to ten Martin urobil? Čo? – pýtam sa ich. No prečo si Postoj s .týždňom verejne vybavuje účty. Tak pozor! Musím sa Hanusa a spol. verejne zastať, pretože si ozaj nemyslím, že by ich konanie motivovalo čosi také nízke, ako je pomsta bývalým kolegom a časopisu, z ktorého odišli. Áno, ich občasné vymedzovanie sa voči .týždňu mi pripadá komické, trápne (vyberte si), kauza Cervanová je však natoľko vážny prípad, že by to podľa mňa nerobili. Ľudsky aj novinársky by som rád Hanusovi a spol. naďalej veril a reči, ktoré teraz počúvam, že vraj dostali od sudcov či prokurátorov zapojených do prípadu odsúdenia Nitranov „veľké peniaze" na vydávanie Postoja, považujem za čistú blbosť. Nie, Martin by čosi také nerobil za peniaze, za to dám ruku do ohňa. On je dnes podľa mňa naozaj presvedčený, že odsúdení Nitrania sú vrahovia. V poriadku, má na to právo a zo všetkých novinárov, ktorí sú o vine Nitranov presvedčení, to doteraz najlepšie spracoval, podložil. Opäť: bod po bode sa k jeho tvrdeniam, dedukciám vrátim neskôr, teraz sa ešte Hanusa zastanem a nebudem ho neférovo hádzať do jedného vreca s nedôveryhodným a skompromitovaným siskárom Petrom Tóthom, ktorý na impulz, pokyn, finančné zadanie (vyberte si) sudcu Klimenta či prokurátora Valášika o prípade Cervanová napísal dve komerčne úspešné knihy. Nie, tvrdenie, že Hanus je to isté, čo Tóth, by bolo podpásovkou. A napokon, aj človek, ktorý nám je nesympatický, môže mať pravdu. Čo tým myslím? Aj siskár Tóth môže mať korektné argumenty a overené fakty. Bol by som však veľmi opatrný, pretože u takýchto ľudí je vysoký predpoklad, že s nimi narábajú účelovo, jemne povedané. Podobne ako účelovo narábal svojho času napríklad Ján Čarnogurský s faktami, polopravdami a lžami o vojne v Kosove, v Gruzínsku či na Donbase.

Po tretie, s druhým bodom úzko súvisí toto. Ak Martin Hanus v prvej vete svojho dlhého textu píše, že už neverí, že siedmi odsúdení Nitrania sú nevinní, mal by jedným dychom odpovedať aj na otázku, ktorá sa ponúka priam sama – verí teda, že všetci siedmi Nitrania sú vinní? To je totiž podstata. Ak budem hovoriť za seba, tak si myslím, že pražský komunistický vyšetrovateľ Eduard Pálka a jeho „elitný tím" skonštruovali štyri roky po čine únosu, znásilnenia a vraždy Cervanovej  – teda od roku 1980 – jeden obludný konštrukt, na konci ktorého sú tresty pre sedem ľudí. Sedem ľudí, ktorých odsúdenie stojí iba na výpovediach, na doznaniach, ktoré oni sami po roku 1989 označili za vynútené psychickým a fyzickým nátlakom. Isto, vrahovia sa môžu obhajovať, ako chcú, aj takto, ale Martin Hanus v texte nespomína to kľúčové: rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2006, ktorý vypracoval predseda senátu sudca Michalík a za ktorý sa člen jeho senátu Kliment dodnes hanbí. Tento mizerne podložený rozsudok a zdôvodnenie uvádzajú, že ak by bol psychický a fyzický nátlak na nich (Nitranov) taký veľký, ako tvrdia, tak ZREJME (tri výkričníky, pozn. AB) by sa priznali všetci. Slovíčko „zrejme" je ozaj desivé. Pretože od roku 1980 sa vyšetrovateľom priznali štyria z nich, traja nikdy. Moje vysvetlenie? Títo traja nátlaku odolali a nepristúpili na fabulácie Palku a spol. Tvoje vysvetlenie je aké, Martin? Mimochodom, prokurátor Milan Valášik (ďalší nový autor Postoja) pre troch z nich žiadal vtedy tresty smrti. K tomu sa ešte vrátim v ďalšom texte, aj k svedkyni doktorke Zimákovej.

„Vrah, o to viac šesť vrahov, sa nebude desiatky rokov po čine a po tom, čo si trest odpykal, odsedel, takto vehementne brániť a kričať, že nie je vrah.“

A teraz to najpodstatnejšie. Milý Martin, ja hovorím celé roky toto: ak sú v prípade evidentné pochybnosti, s ktorými sa postupne naše súdy vyrovnali tak, že sa s nimi nevyrovnali, resp. porušili zásadu v prípade pochybností v prospech obvineného, tak bolo povinnosťou demokratickej justície vrátiť prípad na začiatok dokazovania. To sa však nestalo. Pretože – a toto je jadro – ak by čo len jeden zo siedmich Nitranov nebol vinný, tak prípad sa tak, ako ho súdy uzavreli, nestal. Jasné? Ešte raz. Ak sa na únose, znásilnení a vražde Cervanovej nezúčastnil trebárs Pavol Beďač či Juraj Lachman či Stanislav Dúbravický (alebo všetci traja či iní z odsúdených), tak súdy odsúdili (aj) nevinných ľudí. To je podstata! A bolo by čestné, milý Martin, keby si to takto čitateľom Postoja aj servíroval. Teda buď všetci, buď sú všetci siedmi vrahovia, alebo celý prípad, celá konštrukcia Pálku a spol. padá ako domček z kariet. Jasné?

A napokon ešte čosi. Hanus v celom texte nespomína testovanie na PDD (tzv. detektore lži), ktorým prešli v rokoch 2009 až 2011 všetci šiesti Nitrania (prípad siedmeho z nich, Brázdu, bol pre jeho psychický stav vyčlenený). Viem, o čom hovorím. Bol som totiž presne tým človekom, ktorý im testovanie ponúkol a sprostredkoval – a oni všetci s tým súhlasili, ba čo viac, privítali ho, keďže to vykonali renomovaní experti zo zahraničia. Teraz nehovorím o vierohodnosti PDD, či to je stopercentný dôkaz (nie je, jeho relevancia sa pohybuje na úrovni okolo 95 percent, takže pri šiestich ľuďoch v tej istej kauze je vylúčené, aby ho oklamali, obzvlášť ak sú na to neškolení), hovorím o inom, o psychologickom argumente. Všetci šiesti Nitrania, údajní vrahovia, tridsať rokov po svojom údajnom čine pristúpili ochotne na to, aby ich dvaja americkí experti, ktorých si predtým objednala Slovenská republika, aby naučili pracovať s PDD ľudí z našej polície, SIS a NBÚ, vyskúšali. A všetci šiesti, opakujem, všetci šiesti vyšli z testu, ktorý vykonali Patrick Coffey a Robert Lee (a ktorého výsledky potom overovali aj ich slovenskí študenti) tak, že ak tvrdia, že s prípadom Cervanová nemajú nič spoločné, hovoria pravdu.

„Vrah sa napokon pokorí pred pravdou a prizná si to, alebo ak aj nie, ak aj skutok naďalej popiera, tak je aspoň ticho kdesi v ústraní. A toto nie je ten prípad.“

Milý Martin, uvažuj. Načo by to tí Nitrania robili? Načo by riskovali, že nezávislý expert ich po rokoch, navyše potom, ako si už (okrem Andrášika a Kocúra, tí ešte boli v tom čase vo väzení, opäť) odsedeli dlhé roky trestov, potom ako mali zničené životy, ako sa im rozpadli vzťahy... tak NAČO by potom všetkom dobrovoľne išli na detektor lži? To skutočne nedáva nijaký zmysel. A tí šiesti Nitrania naozaj nemohli vedieť, ako testy dopadnú, to garantujem. Nič nebolo dohodnuté ani zmanipulované. Ešte raz: Coffey aj Lee boli školitelia našich ľudí z polície, zo SIS a z NBÚ; objednala si ich služby oficiálne slovenská vláda. Ak chceš, Martin, môžeme to povedať aj takto: objednala si ich Ficova vláda, v ktorej už vtedy sedel Kaliňák, kamarát Valášika a spol., ktorý prišiel na krst Tóthovej knihy a je zrejme presvedčený o vine Nitranov.

Nie, psychológia nepustí. Nitrania dlho po čine – vlastne dodnes – urputne tvrdia, že sú nevinní, a teda nespravodlivo odsúdení. Jeden z nich, Milan Andrášik, dokonca držal pred parlamentom pre to hladovku. A Hanusovo vysvetlenie je, že si z médií (a verejnosti, ktorá im/nám vraj naletela) spravili dôverčivých užitočných idiotov. Nie, moje vysvetlenie je iné. Vrah, o to viac šesť vrahov, sa nebude desiatky rokov po čine a po tom, čo si trest odpykal, odsedel, takto vehementne brániť a kričať, že nie je vrah. A prepáč, Martin, paralela s popierajúcim Kajínkom je lacná a hlúpa. To naozaj nedáva nijakú logiku. Vrah sa napokon pokorí pred pravdou a prizná si to, alebo ak aj nie, ak aj skutok naďalej popiera, tak je aspoň ticho kdesi v ústraní. A toto nie je ten prípad. Napokon, odsúdení Nitrania počas rokov, čo boli medzi „basou" na slobode, nespáchali nič, nijaký prečin ani nijaký trestný čin. Čo myslíš, Martin, takto sa správajú beštiálni páchatelia? Škoda, že Ťa nezaujímalo hovoriť aj s nimi všetkými.