a kedy inokedy, ak nie v magickom roku 1989?
A teraz tá veľká osobnosť, ktorej nikto nedával šancu. Vtedy ešte len fyzický, dnes už politický obor Helmut Kohl. Keď sa stal v októbri 1982 kancelárom západného Nemecka za CDU, nikto by na to, že o desať rokov bude Nemecko znovu zjednotené, nestavil ani mizernú východonemeckú marku. A predsa sa stal zázrak, na ktorého začiatku a konci stál jeden muž s churchillovskou povahou buldoga. Vďaka nej v kresle kancelára vydržal do roku 1998, keď ho po potupnej porážke vytlačil socialista Gerhard Schröder.
Teraz to miesto – Berlín. Bernauer Strasse je mestský bulvár s električkou, cyklotrasami, radovou zástavbou a historickou jazvou, ktorú práve Kohl pomohol zahojiť. Dnes už na ulici ten múr nevidíte, ale akoby tu stále bol. Tu a tam v zástavbe trčí diera, ktorá sem nepasuje. Akoby tu niečo stálo, tvorilo jeden celok a potom násilne zmizlo. Múr, ročník 1961, dnes vyznačuje už len murovaná línia, ktorá sa tiahne celou dĺžkou ulice. Okolo sú stromy, zeleň a vedľa línie v dlažbe malé pamätné tabule. Ich datovanie sa začína rokom 1961 a hovorí o utečencoch, ktorým sa podarilo preliezť múr, vyskočiť z okna alebo podkopať múr tunelom.
„Keď sa východný blok začal rúcať, Helmut Kohl sa zameral na jeden cieľ – zjednotiť Nemecko.“
Priamo tam, kde dnes nič nie je, len kúsok trávnika alebo malý hájik. Niekde sú celé mená, niekde iniciály a niekde sa spomína len počet osôb alebo rodín. A potom sú tie smutné tabule, často aj s vysvetľujúcim panelom o osobe, ktorá tu skočila za slobodou z príliš vysokého poschodia alebo ktorú dohnali guľky „dederónskych" automatov, často už na západnej strane. Na niekoľkých stovkách metrov tých tabúľ počítam desiatky. Okolo chodia Nemci, ktorí tu v roku 1989 azda ešte neboli. Nie rokom narodenia, ale krajinou pôvodu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.