Chester, rev, Chester, ticho

linkin Park som nikdy príliš nemusel. Asi preto, že medzi mojimi kamarátmi boli až príliš obľúbení. Najmä Chester, ten výrazný frontman kapely, čo začiatkom tisícročia každý víkend okupovala všetky televízne hitparády. Chester bol pre mnohých hrdina – jeden kamarát sa podľa neho strihal, druhý po ňom pomenoval psa, tretí mi rozprával, ako kvôli nemu cestoval na koncert do Brna o deň skôr, aby si obsadil čo najlepšie miesto.

Vtedy som s nimi bojoval a spochybňoval ich hudobný vkus. Dokola som im opakoval, že jediným tajomstvom Linkin Park je vytrvalé striedanie tichých melancholických pasáží s metalovým revom v refrénoch.