Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb z Manhattanu: 16 rokov po

.štefan Hríb .názory

Keď sa to stalo, mal som 36 rokov. Doma sme vtedy odstraňovali následky mečiarizmu a ja som dúfal, že reparát do NATO rýchlo zložíme. Lebo NATO, a teda najmä Ameriku, som videl ako jedinú záruku slobody.

Štefan Hríb

Nie, nepridám sa teraz k lacnote a nezačnem vravieť, že som sa mýlil a že Amerika už dávno nie je to, čo bývala. Jednak sedím v newyorskej kaviarni a dolným Manhattanom práve znejú mená obetí toho desivého útoku z roku 2001, takže na kritiku je to ten najmenej vhodný okamih. Ale s lacnou pózou generála po bitke, ktorých je Slovensko vždy plné, by som nezačal ani v bežný deň v oáze našej bratislavskej redakcie.

Včera som celý deň sledoval, ako sa Florida stretla s hurikánom Irma. Všetky televízie to pokrývali takmer z oka hurikánu, premoknutých reportérov odfúka-valo, aby sa vracali do obrazu s vetou: „Som ok!" a pokračovali vo svojej práci. A keď sa teraz pozerám na dolný Manhattan, je to vlastne niečo podobné. Som ok! – vraví Ground Zero, a hoci nijako neskrýva tie dve hrozné jazvy, už sa netrpezlivo pozerá dopredu, na nové výzvy, príležitosti a šance byť znovu na špici.

„S lacnou pózou generála po bitke, ktorých je Slovensko vždy plné, by som nezačal ani v bežný deň v oáze našej bratislavskej redakcie.“

Áno, Amerika je iná, ako bývala. Ale to predsa platilo vždy. O New Yorku sa hovorí ako o meste, ktoré nikdy nespí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite