prezident sa ospravedlnil verejnosti za to, že o tejto kauze neinformoval tak, ako mal, a že tým sklamal niektorých ľudí. Nešlo však o žiaden podvod, ktorý by sa dal označiť ako trestný čin. Predseda vlády nepriek tomu Kiskovi vyhlásil vojnu, označil ho za daňového podvodníka a nedôveryhodnú osobu.
Pýtam sa, kto to tu hovorí o dôveryhodnosti. Hovorí to muž, ktorý krivo obvinil Ivetu Radičovú z korupcie a keď prišlo na lámanie chleba, nemal odvahu prísť na súd a následne sa expremiérke ospravedlniť. Prečo si slovo „dôveryhodnosť“ berie do úst človek, ktorého dôveryhodnosť je dávno zničená desiatkami megakorupčných škandálov, ktoré sa ako cunami prehnali Slovenskom a on ich vo väčšine prípadov kryl vlastným telom a neváhal k tomu zneužiť ani funkciu predsedu vlády.
To tu o „dôveryhodnosti“ hovorí politik, ktorý kryl sám seba v škandále spojeným so vznikom jeho strany, keď sa na verejnosť dostali nielen informácie o prapodivnom získaní stoviek miliónov korún na jej činnosť, ale i zmluva, v ktorej sa zaviazal prideliť vysoké štátne funkcie jej donorom z radov vplyvných oligarchov?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.