to, že sa necitlivé vyjadrenia stali súčasťou verejného diskurzu, už dnes nikoho neprekvapí. Tento spôsob prejavu tu priniesli jednak hrubí politici, rôzni machovia, alfasamci z biznisu, neokrôchaní bosovia firiem – je toho tak veľa, že sme si už zvykli na to, že je to celkom normálne. Ono to však normálne ani zďaleka nie je.

Necitlivé boli aj vyjadrenia, ktoré si pred médiami dovolili niektorí z prednostov pôrodníc, hoci chápem, že sa mohli cítiť urazene, dotknuto, keď sa im nejaká mladá žena pokúsi kafrať svojím filmom do ich zaužívaných spôsobov medicínskej praxe. To, či má, alebo nemá pravdu, sa má za normálnych okolností riešiť argumentáciou. Lenže kto je zvyknutý riešiť veci iba širokými ramenami, od toho sa dá pokojná argumentácia čakať len sotva.

A tak zrazu vyjdú na povrch všelijaké vyjadrenia: aj tá nešťastná, hoci dôležitá brachiálna pomoc. Keď treba použiť hrubú silu, ramená (grécky výraz brachion označuje „rameno“), tak sa to jednoducho urobí, najmä ak sa rodička bráni a znemožňuje lekárom prácu.