demokratická revolúcia – ak taká vôbec existuje – nás však ešte len čaká. A vyzerala by inak, nenápadnejšie.
Hnutie OĽaNO si voľbami do krajských samospráv získalo veľkú dôveru voličov. Pre Obyčajných ľudí je to nepochybne radosťou, no je to aj záväzok. Jednou z vecí, ktoré sa od nich budú odteraz očakávať, je, že postupne upustia od reakčne stavaných politických posolstiev. Nestačí už – a čoraz viac bude stačiť menej a menej – iba poukazovať prstom na zlodejov vo vláde a parlamente, korupčníkov zo Smeru a podobne. Odteraz už bude málo len sa neustále vymedzovať voči vládnej koalícii. Očakávajú sa od nich totiž celkom nové veci. To, že vedia robiť dobre opozičnú politiku, už vieme, teraz treba voličov presvedčiť, že dokážu schopne ovládať aj ten druhý politický priestor: za Obyčajných na to dostali príležitosť najmä Erika Jurínová a Jozef Viskupič. Je to síce vláda iba v malom, v župách, no aj to je na to dosť.
„Umenie odchádzania robí z človeka osobnosť takého formátu, aký tu veľmi nevidieť.“
V ich politickom správaní a naratíve by teda mala prevládnuť nad útočnosťou ponuka. Zaujímavá ponuka, sympatická, seriózna, pulzujúca. To musí rezonovať silnejšie, lebo tí, proti ktorým sa doteraz vyhraňovali, sa už umenšujú, odchádzajú a stávajú sa nepodstatnými. Obúvať sa do nich už stráca na sile. A tiež by mali prejaviť schopnosť spolupracovať – ako to nedávno v
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.