inými sú napríklad hrubosť voči inakosti alebo náboženskému presvedčeniu. No teraz rezonuje tá prvá.
Rád by som tu uviedol tri spomienky z čias, keď som ešte učil na vysokej škole. Všetky sa reálne odohrali. Všetky nejako súvisia s témou sexuálneho a lascívneho jazykového správania a vzťahov medzi mužmi a ženami. A všetky dokázali načas zdeformovať určitý typ vzťahov, lebo medzi ne doslova vrazili akúsi neprirodzenú zarážku, postavili medzi ne múr, cez ktorý už toho druhého nevidieť ani nepočuť.
„Urážalo ma to, dotýkalo sa ma to? Ani nie, skôr mi to prišlo nízke a úbohé.“
Prvý príbeh: Mali sme pedagóga, ktorého prednášky za veľa nestáli, no museli sme na ne chodievať. Pedagóg mal navyše tú vlastnosť, že si rád doberal naše spolužiačky, presnejšie povedané, nedokázal si zahryznúť do jazyka pri svojich prízemných narážkach. Keď otváral dvere do miestnosti stojac vedľa mladého dievčaťa, s úškrnom utrúsil: „Tak čo, slečna, zmestí sa nám ten kľúč do tej dierky?“ Nebolo to vtipné, skôr trápne, no študentky okolo sa aj tak silene (alebo aj nesilene?) zasmiali. Neviem o tom, žeby sa niekedy niektorej dotkol, len špinil jazykový priestor týmto svojím vyjadrovaním. Nikto z nás mu na to nič nepovedal. Takí sme my boli hrdinovia! Až potom v krčme sme si svorne aj so spolužiačkami zanadávali na toho nepríjemného chlapa, ktorého vlastne nik z nás nemusel.
Neskôr, keď som už bol na doktoráte, sa asi dvakrát odohrala celkom iná scéna. Na skúšku z predmetu, ktorý som učil, prišli dve dievčatá. Jedna sa rozhodla svoju odpoveď okoreniť neustálymi pokusmi klásť mi ruku na koleno. Ruku som jej zakaždým odsunul s tým, že nech sa venuje odpovedi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.