ktovie, kto v OĽaNO stál za myšlienkou predstaviť tieňovú vládu. Ale zlý nápad to nebol. Mieril totiž na dva zásadné problémy, ktorým hnutie dlhodobo čelí.
Tým prvým sú obvinenia z nedostatku pozitívnej agendy. OĽaNO sa najviac vyčíta, že „iba“ bojujú proti korupcii, rozčuľujú sa na tlačovkách a neponúkajú riešenia. Predstaviť dôveryhodné tváre jednotlivých problematík, ktoré si postupne budú budovať svojimi návrhmi kredit, je správna cesta. Príkladom je Sulíkova SaS, kde ich tímlídri majú jasnú agendu a pravidlá, ako majú konať. Prakticky už od volieb v marci 2016 systematicky pracujú na svojich témach, sú uveriteľní a aktívni. Sám si spomínam na niekoľko angažovaných konverzácií napríklad s Karolom Galekom, expertom SaS na energetiku. (Kto je expert na energetiku v OĽaNO?)
Druhým problémom OĽaNO je, že hnutie je pre mnohých iba dominantný Matovič. Angažovaní experti, tieňoví ministri a ministerky, by mohli svojimi fundovanými vyjadreniami a návrhmi opakovane šíriť éterom, že OĽaNO má viaceré zaujímavé osobnosti.
„Predstavenie tieňovej vlády je nevyužitá šanca a krok späť.“
Z druhého problému (príliš veľa Matoviča) vyplýva tretí: komplikované vytváranie nových spojenectiev. Igor Matovič je totiž človek, ktorý viac rozdeľuje, ako spája. A to sa týka aj najbližších spojencov OĽaNO. Opýtajte sa napríklad Alojza Hlinu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.