Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Máme sa dívať do tvárí masových vrahov?

.anton Vydra .názory

Fotografie brutálnych zločincov sú ako pornografia. Zobrazujú čosi odporné, a predsa lákajú, aby sme sa do tých očí pozerali.

Anton Vydra

minulý týždeň som v Trnave moderoval debatu s Michalom Hvoreckým. Bolo to na knižnom festivale Ypsalon. Okrem iného sme sa na konci debaty dotkli aj nového prekladu knihy Martina Pollacka Smrť v bunkri (Absynt 2017), ktorý pripravil práve Hvorecký. No a popri tom spomenul čosi, čo ma zarazilo. 

Tá kniha je vlastne rodinná história, nie veľmi príjemná história. Martin Pollack sa rozhodol vydať po stopách svojho dávno mŕtveho biologického otca. To by na tom ešte nebolo nič zvláštne, lenže on sa rozhodol pátrať po príbehu nacistického zločinca, esesáka a masového vraha. Áno, Pollackov otec Gerhard Bast bol krutý nacistický vrah.

Znie príšerne, keď píše o tom, pod čo všetko sa jeho otec podpísal – aj u nás na Slovensku. Znie príšerne, keď píše o tom ako sa v Múzeu SNP v Banskej Bystrici zadíval do očí obetiam svojho otca na starej fotografii, kde boli mŕtve telá tých, ktorých popravili, ešte krásne telá, žiaľ, už mŕtvych ľudí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite