z medzinárodných porovnaní je pritom známe, že komerčný model je oproti solidárnemu neefektívny – prosperujú z neho iba vybrané skupiny poskytovateľov, kým pacienti na ňom strácajú: solventnejší drahšou starostlivosťou, chudobnejší dokonca nedostupnosťou zdravotníctva ako takého. Výsledkom amerického komerčného modelu je pri násobne vyšších platbách nižší vek dožitia a vyššia odvrátiteľná úmrtnosť ako tam, kde funguje solidárny model. Aké sú „piliere” zmeny?

Znížia sa platby štátu za jeho poistencov: Ústava SR sa v článku 40 hlási k solidárnemu systému, teda každému občanovi na základe zdravotného poistenia priznáva právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. A aká je realita? Štát dlhodobo platí za svojich poistencov menej, ako platia pracujúci občania (4,4 percenta oproti 14 percentám). Tento fakt – spolu s neschopnými manažmentmi – vedie k opakovaným dlhom systému. Dnešné časy hospodárskeho rastu by boli dobrou príležitosťou dofinancovať tento deficit zvýšením platieb štátu aspoň na tretinu platieb pracujúcich (4,7 percenta). Štát však postupuje presne naopak a svoje financovanie znižuje o 16 percent (zo 4,4 na 3,7 percenta), teda o takmer štvrť miliardy eur! Samozrejme, pracujúcim poistencom štát nepriznáva možnosť znížiť svoje odvody o 16 percent, takže títo poistenci budú mať horšiu a drahšiu zdravotnú starostlivosť. Vláda tak odmietla plniť svoju ústavnú a zákonnú povinnosť riadiť a financovať zdravotníctvo tak, aby občanom naplnila ich ústavné právo. Prirodzene, štvrť miliardy eur bude v systéme chýbať a podľa vládnej koalície má byť nahradená dvoma zdrojmi. Prvým bude už známe zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky, na ktoré doplatia najslabší nízkopríjmoví pracujúci. Druhým zdrojom bude zmena solidárneho zdravotníctva na komerčné, čo znamená masívne zavedenie poplatkov, ktoré je zároveň druhým pilierom zmeny systému.

Náhrada platieb štátu novými platbami od občanov: Bez akejkoľvek verejnej diskusie sa zavádza zásadná legislatívna zmena, ktorá otvára bránu k spoplatneniu takmer tretiny ambulantnej starostlivosti. Pre predstavu: 30 percent ambulantnej starostlivosti znamená vo finančnom vyjadrení približne 500 miliónov eur. Samozrejme, nebude to hneď a nebude sa to týkať každého. Mnohí si to však nebudú môcť dovoliť.

„Ako tento scenár odvrátiť a priniesť do slovenského zdravotníctva rozum?“

Už dnes sú súkromné platby v zdravotníctve v SR o pätinu vyššie, ako je priemer EÚ. Odborníci pritom poukazujú na to, že poplatky síce znižujú počet návštev u lekára i spotrebu liekov, čo sa javí na prvý pohľad ako pozitívum. Ale toto znižovanie návštev či spotreby liekov po zavedení poplatkov sa nedeje preto, že by daný pacient nepotreboval lekára či liek, ale v rozhodujúcej miere je dôvodom finančná situácia klienta. Neznížia sa tak návštevy u lekára, ktoré by boli zbytočné, ale najmä tie návštevy ľudí, ktorí si to finančne nemôžu dovoliť. Niekedy tak chudobnejší človek zruší zbytočnú návštevu lekára, ale inokedy aj návštevu nevyhnutnú. A to je principiálny problém. Takáto nedostupnosť zdravotnej starostlivosti totiž priamo zvyšuje tzv. odvrátiteľnú úmrtnosť (úmrtnosť, ktorej sa dá predísť poskytnutím primeranej starostlivosti včas), ktorá je už dnes na Slovensku oproti priemeru EÚ dvojnásobná. 

Kto sú teda víťazi a porazení tejto „Druckerovej deformy“? Porazení sú jasní: solventnejší občania na ňu doplatia vyššími poplatkami a drahšou zdravotnou starostlivosťou. Chudobnejší doplatia ešte viac. Pre nich bude zdravotníctvo ťažšie dostupné, keďže si ho nebudú môcť dovoliť. A porazeným je, samozrejme, aj ústavné právo občanov.

A kto sú víťazi? Peniaze, ktoré štát „ušetrí” na tom, že odvedie nižšie odvody do poisťovní za svojich poistencov, občanom ako kompenzáciu nerozdá. Použije ich na rôzne verejné obstarávania, napríklad na obrnené transportéry za 1,2 miliardy. Takže z takéhoto presunu zdrojov zo zdravotníctva budú benefitovať víťazi štátnych obstarávaní. Druhou skupinou víťazov bude z dlhodobého hľadiska vybraná skupina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Stačí sa pozrieť, kam vedie americký komerčný model: poplatky z dlhodobého hľadiska vedú k predraženej starostlivosti a vysokým ziskom „zorientovaných“ poskytovateľov.

Ako tento scenár odvrátiť a priniesť do slovenského zdravotníctva rozum? Treba prijať ústavný zákon, ktorý jasne ustanoví sadzbu odvodov za poistencov štátu bez toho, aby štát mohol kedykoľvek svojvoľne znižovať a destabilizovať týmto spôsobom zdravotníctvo. Následne musíme zrušiť uvedené nezmyselné poplatky. A vrátiť sa k budovaniu ústavného systému a riešeniu skutočných problémov nášho zdravotníctva: znížiť nadmerné výdavky na lieky, zreálniť ceny predražených výkonov, rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov, zvýšiť platy sestier, zaviesť DRG či komplexne obnoviť  nemocnice.

autor je makroekonóm a podpredseda Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.