začnem tým najkrajším zážitkom roka. Na pešej púti do Santiaga de Compostely sú ilúzie zbytočnou nadváhou v beztak ťažkom batohu. Ale rýchlo sa rozplynú. Výčiny počasia, hlad, bezmocnosť a dlhé, bolestivé kráčanie držia človeka pri zemi. S Borisom Némethom sme v septembri putovali 21 dní, prešli po vlastných päťsto kilometrov, a i keď sme boli nohami pevne na zemi (doslova), hlavy nám dvíhala nebývalá krása lúk, lesov, mora, španielskeho jedla a vína a hlavne prekvapujúca krása ľudí, ktorých sme stretávali. Hovorili sme o tom a napísal som o tom, tak, ako písať nezvyknem. Ale o našej púti sa obvyklým spôsobom napísať nedalo. Choďte tam aj vy, nech sa deje čokoľvek.
Práve na púti som sa zamýšľal nad tým, čo z mojej práce si najviac cením. Uvedomil som si, že som naozaj spokojný s hĺbkovými profilmi zaujímavých ľudí, ktoré sa nám podarilo urobiť s Filipom Olšovským. Každý človek je príbeh, aj osoby, ktoré sa pohybujú na najvyšších politických poschodiach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.