odkedy v ponovembrovej Českej republike nebol kandidátom na prezidenta Václav Havel, dostával sa tento úrad do rúk tým, ktorí dokázali nájsť čo najviac špiny alebo lží na svojho protikandidáta. Štefan Švec v Britských listoch napísal, že čokoľvek, čo sa teraz o obidvoch kandidátoch objaví v správach, má nulovú dôležitosť a je to iba kampaň. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, len keby akékoľvek voľby neboli aj o emóciách. V záujme nakloniť si väčšinu urobia mnohí politici takmer čokoľvek – vedia, že len s racionálnymi argumentmi si jednoducho nevystačia.
„Vieme, kto stál na strane slušnosti a intelektualizmu viac.“
V Českej republike to nie je prvýkrát, keď proti sebe stáli kandidáti, z ktorých jeden bol na tom intelektuálne lepšie než ten druhý a predsa to neutiahol. Rok 2003: nie a nie zvoliť prezidenta, napokon sa postavil Václav Klaus proti Janovi Sokolovi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.