do konca roku 2016 bola výška jeho dlhov 660 miliónov eur , za rok 2017 ešte plus 80 miliónov, čo je asi 17 percent z celkového objemu zdrojov. Pri sektorovom pohľade je dlh takmer celý spojený s takzvanými štátnymi nemocnicami.
Príčinou nie je nedostatok peňazí, ale všetky neduhy štátneho hospodárenia, najmä nízka efektivita a nízka produktivita práce, skrytá prezamestnanosť, prebujnená administratíva, nezmyslené nákupy, chatrný manažment, ktorého kvalifikáciou je často iba kamarátstvo s vládnym politikom alebo politickými oligarchami.
Vláda a parlament schválili spôsob oddlžovania nemocníc. Od roku 2002 ide v poradí už o tretie závažné oddlženie. Prvé, bolo za druhej Dzurindovej vlády. V tom čase mal celý systém k dispozícii cca 42 miliárd korún, dlhy bez úrokov a poplatkov boli okolo 20 miliárd korún. Celkový dlh však dosahoval okolo 30 miliárd teda takmer 74 percent všetkých zdrojov. Dlhoval každý každému. Oddlžovalo sa cez štátnu akciovú spoločnosť Veriteľ. Princípom oddlženia bolo postupovanie – kupovanie pohľadávok od množstva veriteľov, najmä dodávateľov a Sociálnej poisťovne. Bolo urobených tisíce zápočtov, najmä v prípadoch, kde dlhy a pohľadávky boli v spletitej pavučine vzájomných vzťahov. A tých bola väčšina. Finálnou operáciou oddlženia boli vnútorné zápočty vo Veriteľovi a likvidácia firmy, čím sa zabezpečilo, že k nakúpeným dlhom nemocníc sa nemohol nikto dostať. Zanikli spolu s Veriteľom. Politicky bolo pôsobenie Veriteľa kritizované opozíciou, keď sa však ukázalo, že došlo aj k významnému oddlženiu firiem vtedajšieho opozičného poslanca Pavla Pašku (Veriteľ mu zaplatil vyše sto miliónov korún), kritiky bol koniec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.