stalo sa to druhé. Paradoxne, je to v istom zmysle viac ako nový dôkaz. Iba máloktorému rešpektovanému novinárovi sa podarí uviesť v dvoch za sebou idúcich vetách tri zavádzajúce tvrdenia či nepravdy.
V Krátkych správach z redakcie kolega Hanus v nedeľu 18.2. ocenil reportáž českého Respektu, ktorá opisuje ošiaľ, aký vypukol v Česku potom, čo prezidentom omilostený „dvojnásobný vrah, toho času celebrita“ Jiří Kajínek putuje po krajine a v zaplnených kulturákoch fanúšikom / fanúšičkám, ktorí / ktoré si zaplatili vstupné 330 korún vysvetľuje, že nie je vrah, ale obeť.
Až potiaľ by bolo, pochopiteľne, všetko v poriadku. Kolegu Hanusa oprávnene zarazilo, ako je to možné, no nebol by to on, aby (opäť) nevytvoril paralelu s prípadom Cervanová z roku 1976. Napísal: „Ale nesmejme sa Čechom za omilosteného Kajínka. Proti odsúdeným Nitranom, ktorí uniesli, znásilnili a zabili Ľudmilu Cervanovú, stojí ešte viac dôkazov než proti Kajínkovi, ich obhajobná stratégia plná fabulácií sa v poslednom období celkom rozpadla, no aj tak získali teraz verejný honor ako nikdy predtým.“
„Som presvedčený, že prípad Cervanová sa tak, ako ho naše súdy uzavreli, nestal.“
Kolega Hanus si všimol, že pri nedávnom otvorení .klubu pod lampou Štefan Hríb verejne poďakoval Františkovi Čermanovi a Stanislavovi Dúbravickému, teda dvom zo siedmich odsúdených Nitranov za to, že klub „zadarmo budovali“. A nielen to. Hanus sa pohoršuje aj nad tým, že „hlavný sponzor“ Čerman má u nás v klube čestnú tabuľu, hneď vedľa tej s menom spolumajiteľ Esetu Antona Zajaca a architekta Matúša Valla. Podľa kolegu Hanusa „vrahovi na egotripe“ (rozumej Čermanovi) tlieskame, a to dokonca v prítomnosti nič netušiaceho
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.