pri hodnotení práve skončenej olympiády z pohľadu slovenských športovcov treba pristúpiť na jeden paradox. A síce, že jej hlavnou úlohou neboli okamžité výsledky, ale ich prísľub do budúcnosti. To nie je žiadna samozrejmosť a v športovom cykle takéto premýšľanie ani nedáva veľký zmysel – veď takmer všetci športovci (a ich fanúšikovia) časujú formu práve na olympiádu. No Pjongčang 2018 bol pre Slovákov naozaj trochu iný. A pre tých trpezlivejších aj veľmi optimistický.
Ani z čisto štatistického pohľadu to neboli neúspešné hry. Práve naopak, bilancia jedna zlatá a dve strieborné medaily (všetky od Anastasie Kuzminovej) je historicky najlepším výsledkom slovenskej výpravy na zimných olympiádach. Ešte dôležitejšie, než Kuzminovej životná forma, je však to, čo príde po nej. Narážali na to viacerí neprajníci, ktorí znižovali úspech našich tým, že celý závisel od výsledkov jednej starnúcej, a ešte k tomu ani nie tak úplne „našej“ biatlonistky. Práve v tom spočíva najlepší pocit z Pjongčangu 2018. Nástupcovia sú. A o štyri či osem rokov budú v ideálnom veku a s dávkou lekcií, ktoré im priniesol hlavne február v Južnej Kórei.
Príklad prvý: biatlon. Celé to „angažovanie“ Rusky Anastasie Kuzminovej by z dlhodobého hľadiska nemalo zmysel, keby v jej tieni nevyrástla aspoň jedna nástupkyňa. A práve ukončené hry ukázali, že sa to podarilo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.