opäť som pocítila, aká sila je v dave, ktorý spája spoločná emócia a odhodlanie.
Je to v niečom formujúci zážitok, a preto bolo fascinujúce, koľko mladých ľudí sa dnes na tom pochode zúčastnilo. A vlastne bolo dobré, že vonku bola taká ukrutná zima, lebo to rozhodnutie obliecť sa a ísť pochodovať do mrazu nebolo celkom jednoduché. Ale niekedy je dôležité ísť proti vlastnému pohodliu, komfortu, lenivosti. Nič nie je zadarmo. Treba ísť a byť súčasťou davu. Vieš, že ty ako jednotlivec si v tom dave zanedbateľný, ale zároveň strašne dôležitý. Je dobre, keď to cítiš – sám veľa nezmôžeš, ale máš šancu byť súčasťou prúdu, ktorý cíti niečo veľmi podobné ako ty.
Dnes som videla v tom mĺkvom pochodujúcom sprievode ľudí s trikolórami na kabátoch, videla som mladých s kreslenými portrétmi Jána – amatérskymi i profesionálnymi, videla som ľudí, ktorí v rukách pyšne držali slovenskú i českú zástavu, videla som aj zástavu Európskej únie, veľa čiernych zástav, čiernych transparentov, zväčšených fotografií Jána a Martiny, zväčšenú farebnú fotografiu Bašternáka a Vadala s nápisom „Náš človek“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.