čo sa k tomu dá povedať? Čo vôbec možno komentovať na konšpiráciách, ktoré dnes na Slovensku nešíria najmä kotlebovci a Ján Čarnogurský, ale od nedele aj premiér tejto krajiny? Mimochodom, v New Yorku išlo o súkromné stretnutie prezidenta a amerického podnikateľa, o ktorom sme už vtedy informovali – jeho obsahom bola pomoc pri riešení rómskeho problému.

Naposledy sme o protislovenských sprisahaniach počuli z najvyšších miest počas Mečiarových vlád. Bol to čas Slobodníkov, Hofbauerov, Hudecov a denníka Republika. Bol to čas únosu, vraždy, temnej privatizácie do rúk „poctivých podnikateľov-mečiarovcov“. Bol to čas temna.

„Vrahovia a ich objednávatelia chodia po slobode, Ján Kuciak a Martina Kušnírová ležia v hrobe, ľudia sú zhrození.“

Teraz sa temno vrátilo. Už sa nedelíme na koalíciu a opozíciu, na ľavicu a pravicu, na liberálov, konzervatívcov a sociálnych demokratov. Už znovu je tu čas, keď sa delíme na extrém, šíriaci nenávisť a antisemitizmus, a tých, ktorí tomuto peklu vzdorujú.

Vrahovia a ich objednávatelia chodia po slobode, Ján Kuciak a Martina Kušnírová ležia v hrobe, ľudia sú zhrození. Z nedokončeného článku vieme, že nitky organizovaného zločinu siahajú do najvyšších miest. A predseda vlády? Ten zrazu šíri, že v dianí po vražde vidno pokus o prevrat a ukazuje na Andreja Kisku s Georgeom Sorosom.

Ešte stále to neviem stráviť. Ale nedá sa tomu vyhnúť – extrémizmus, pre ktorý mala byť vraj práve táto vláda bariérou, sa dnes prepracoval rovno na jej čelo. A je úplne jedno, či je to neľudský marketing, alebo skutočný názor predsedu vlády. Stavidlá boli uvoľnené. 

Slovensko stojí pred najväčšou výzvou od roku 1998. A minister Kaliňák s ňou súvisí len okrajovo.