za tie dva týždne padlo veľa slov. Priveľa slov, a primálo činov. A padlo aj veľa masiek. Už vieme, že extrém v tejto krajine nie je iba Kotleba. Zistili sme, že k antisemitizmu a šíreniu nenávisti voči slobodnému svetu sa hanebnými konšpiráciami o Georgeovi Sorosovi – a už aj bláznivými konšpiráciami o týchto občianskych zhromaždeniach – pridali aj viacerí ústavní činitelia. Je to desivé, je to hanba a je to nebezpečné.
V tom všetkom sa však trochu rozplýva, prečo je dnes Slovensko na nohách a prečo tu teraz stojíme. Nie som tu kvôli vláde či opozícii. Všetci sme ľudia, všetci máme prednosti aj chyby, toto nie je konflikt anjelov a čertov. Necítim nenávisť.
„Zmyslom štátu nie je rast HDP, vlaky zadarmo, nízke či vysoké dane. Zmyslom štátu je spravodlivosť.“
Lenže tu prišlo k vražde novinára, ktorý nemohol dokončiť svoju prácu. Vieme ešte, čo bolo v jeho nedokončenom článku? Bolo v ňom napríklad toto:
„Dvaja ľudia z okruhu človeka, ktorý prišiel na Slovensko ako človek obvinený v mafiánskom prípade v Taliansku, majú denný prístup k premiérovi krajiny – a vybral si ich Robert Fico osobne.“
A to nie je všetko. V článku Jána Kuciaka je aj toto:
„Dlhoročná ekonómka Vadalových firiem kandidovala za Smer v komunálnych voľbách. Samotný Vadala Smer masívne podporuje aj v kampani na sociálnych sieťach. Fica chválil medzi Talianmi, Kaliňáka bránil pred intrigánskou opozíciou, a s Rašim sa hecovali k víťazstvu vo voľbách. V deň volieb Vadala horlil, že dnes všetci volíme správne 16 Smer a zajtra máme istotu, že Slovensko je v dobrých rukách. V predvolebnom čase sa chystal na konferenciu Smeru v Košiciach. Rašimu verejne odkazoval, že sa tam vidia. Stranu Smer nazýval naša strana. A keď vznikla súčasná vládna koalícia, pre Vadalu to bol dôvod na oslavu.“
Presne toto, od slova do slova, napísal Ján Kuciak v nedokončenom článku. A presne takýto je štát, v ktorom žijeme.
„Slovensko je dnes unesený, znásilnený štát. O tom bol nedokončený článok Jána Kuciaka.“
Zmyslom štátu nie je rast HDP, vlaky zadarmo, nízke či vysoké dane. Zmyslom štátu je spravodlivosť. Lenže Slovensko dnes nie je spravodlivý štát.
Je fantastické, že sa začínajú ozývať ľudia, ktorým nespravodlivosť prekáža. Chcem aj za nás novinárov veľmi oceniť včerajšie vystúpenie, odvahu a odhodlanie prokurátora Vasiľa Špirka. Ale chcem oceniť aj dlhodobú odvahu a odhodlanie tých umelcov, rešpektovaných osobností, predstaviteľov cirkví a áno, aj politikov, ktorí chcú už dlho iné, lepšie Slovensko.
Ak si ale máme naozaj uctiť pamiatku nášho kolegu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a ak si máme vážiť samých seba, potrebujeme už viac. Slovensko je dnes unesený, znásilnený štát. O tom bol nedokončený článok Jána Kuciaka. A dokončíme ho iba vtedy, ak tento štát, Slovenskú republiku, premiestnime demokraticky, slušne, v súlade s Ústavou, ale čo najskôr z rúk organizovaného zločinu a mafiánskych chápadiel späť do rúk všetkých občanov.
Práve toto dnes najviac dlžíme kolegovi Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej.
Odznelo v piatok na Námesti SNP v Bratislave na proteste Postavme sa za slušné Slovensko.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.