Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Osmičkové vraždy

.michal Novota .názory

Pred sedemdesiatimi rokmi, 10. marca 1948, bolo v Prahe chladné ráno. Na dlažbu nádvoria ministerstva zahraničných vecí v noci dopadlo telo ministra Jána Masaryka.

Michal Novota

syn prvého československého prezidenta, z ktorého sa už za jeho života stala legenda, odišiel večer do postele s rozpísaným prejavom na ďalší deň. Už predtým poslal z Prahy do Londýna svoju dôvernú priateľku, americkú novinárku Marciu Davenportovú. Chystal sa azda z „obrodeného“ Československa po februárovom puči utiecť? V ten deň, 10. marca 1948, mala byť v Národnom zhromaždení predstavená nová vláda pod vedením Klementa Gottwalda, očistená od demokratov. 

Masaryk, ktorý kývol na zotrvanie vo funkcii ministra, mal byť poslednou baštou demokracie po sfušovanej kontrarevolúcii demokratických síl (v kľúčové dni bol chorý). Lišiacki komunisti si dobre spočítali, že s Masarykom vo vláde sa môžu tváriť, že ich mocenský nástup je len vyvrcholením revolučných snáh jeho otca. Starému pánu prezidentovi by sa obrátil žalúdok. Ale ani jeho syn sa nevedel zmieriť s rolou „Stalinovho pacholka“, isto preto plánoval únikovú cestu z kolaborácie. Ale kam? Bolo zrejmé, že ťažko chorý (a politicky porazený) prezident Beneš čoskoro odíde. Mohol ďalší Masaryk nastúpiť na jeho miesto? Zvolil by ho za prezidenta komunistický parlament? V sovietskej sfére vplyvu by také niečo prešlo len zázrakom. Logickejšie bolo iné riešenie: Masaryk ako líder tretieho odboja demokratov proti komunizmu v zahraničí. No toto bola  hrozivá vízia pre sovietskych pánov aj ich domácich lokajov. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite