syn prvého československého prezidenta, z ktorého sa už za jeho života stala legenda, odišiel večer do postele s rozpísaným prejavom na ďalší deň. Už predtým poslal z Prahy do Londýna svoju dôvernú priateľku, americkú novinárku Marciu Davenportovú. Chystal sa azda z „obrodeného“ Československa po februárovom puči utiecť? V ten deň, 10. marca 1948, mala byť v Národnom zhromaždení predstavená nová vláda pod vedením Klementa Gottwalda, očistená od demokratov.
Masaryk, ktorý kývol na zotrvanie vo funkcii ministra, mal byť poslednou baštou demokracie po sfušovanej kontrarevolúcii demokratických síl (v kľúčové dni bol chorý). Lišiacki komunisti si dobre spočítali, že s Masarykom vo vláde sa môžu tváriť, že ich mocenský nástup je len vyvrcholením revolučných snáh jeho otca. Starému pánu prezidentovi by sa obrátil žalúdok. Ale ani jeho syn sa nevedel zmieriť s rolou „Stalinovho pacholka“, isto preto plánoval únikovú cestu z kolaborácie. Ale kam? Bolo zrejmé, že ťažko chorý (a politicky porazený) prezident Beneš čoskoro odíde. Mohol ďalší Masaryk nastúpiť na jeho miesto? Zvolil by ho za prezidenta komunistický parlament? V sovietskej sfére vplyvu by také niečo prešlo len zázrakom. Logickejšie bolo iné riešenie: Masaryk ako líder tretieho odboja demokratov proti komunizmu v zahraničí. No toto bola hrozivá vízia pre sovietskych pánov aj ich domácich lokajov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.