keď 13. marca 2013 zaznelo vo Vatikáne slávnostné „Habemus papam“ (máme pápeža), všetci napäto očakávali, ktorýže muž sa to ukáže v okne. A keď v ňom zazreli postavu usmiateho muža s okuliarmi, nejeden ostal v rozpakoch. Kto je to ten Bergoglio? Ešte väčším prekvapením bolo dovtedy „nepápežsky“ znejúce meno, ktoré si zvolil: František. No napriek tomu si tento Argentínčan získal sympatie mnohých (nie však všetkých) veriacich a aj mnohých (tiež nie všetkých) neveriacich doslova v prvých minútach svojho pontifikátu.
Počas piatich rokov prekvapoval čoraz viac: aktivitou, otváraním tém, do ktorých sa cirkev doteraz nerada púšťala, otvorenosťou, odmietaním pompéznosti a zdôrazňovaním jednoduchosti. To sa nie vždy stretlo s obdivom. Iritoval viacerých svojich kritikov najmä z radov tradicionalistov, ktorí len sťažka prijímali jeho „nové spôsoby“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.