tá veta znie na pohľad rozumne, hoci trochu ostro voči kresťanom, ktorých celkom otvorene podozrieva z intolerancie voči liberálnym hodnotám, najmä slobode. Prvýkrát sa objavila v knihe Medzi Slovákmi , a teraz ju Milan Šimečka zopakoval aj v diskusii na Bratislavských Hanusových dňoch. Zarazila ma už pri čítaní jeho knihy, a teraz, keď som počúval tú diskusiu, kde ako hostia sedeli aj Peter Zajac a František Mikloško, ma zarazila zas. Tá veta je totiž čosi ako sofizmus, argument, ktorý vyzerá veľmi presvedčivo, no niečo v ňom nesedí a bolo by to treba opraviť. Samozrejme, tým by stratila na sile – argumentačnej i rétorickej.
Čo by mal s tou vetou Šimečka urobiť, aby bola bližšia pravde? Tak napríklad, mohol by ju pozmeniť a napísať (alebo povedať), že on – Milan Šimečka, jednotlivec, konkrétna ľudská bytosť – bude do krvi brániť právo kresťanov vyznávať svoju vieru, len ho trápi, že zatiaľ nenašiel takého konkrétneho kresťana, ktorý by bol rovnako ochotný do krvi brániť jeho právo vyznávať liberálne hodnoty. A bolo by. Je celkom možné a vysoko pravdepodobné, že by sa taký kresťan na Slovensku našiel a dokonca by nebol iba jeden.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.