hneď po vystúpení z autobusu v Bystranoch nám „dobré ráno" kričí z druhej strany cesty malé rómske dievča. Spolu s dvoma kamarátmi utekajú po chodníku a pritom vôbec nevyzerajú ako typické deti, ktoré sú na ceste do školy: nemajú tašku, ani prezuvky a najmä – sú veselé. 

To najmenšie dievča chodí do prvého ročníka, chlapec a ostatní dvaja do štvrtého. A keď sa najmladšej pýtame, ako sa má v prvom ročníku, zrazu nás aj ostatní presviedčajú, že sú prváci, len aby si vypýtali kúsok pozornosti. 

Práve deti z bystrianskej školy upozornili Slovensko na to, že dedina húfne migruje do zahraničia. Pred dvoma rokmi štatistiky ukázali, že v okrese Spišská Nová Ves opakuje ročník trikrát viac detí, ako je slovenský priemer. 

andrej bánPred tromi rokmi bola v Bystranoch ceduľka, ktorá oznamovala, že do Sheffieldu je to 2 250 kilometrov. Ani autom to nie je ďaleko.

Riaditeľka školy v Bystranoch Júlia Čurillová vtedy slovenským médiám odkázala – deje sa to najmä vinou migrácií do Británie. V rozhovore nám povedala, že počty žiakov sa v škole menia každý týždeň. Ako to konkrétne vyzerá? 

„Máme jeden čerstvý prípad. Dieťa odišlo do zahraničia pred šiestym rokom veku a vrátil sa žiak, ktorý by podľa fyzického veku mal byť ôsmak. A ani nesnívajte o tom, že so sebou priniesol doklady a všetky vysvedčenia! Naisto však vieme, ktorý predmet v Anglicku nemal – slovenský jazyk. Čiže musí robiť komisionálne skúšky zo slovenčiny, prípadne z občianskej výchovy a národných dejín,” vysvetľovala pred rokom Čurillová. 

Tento žiak podľa komisionálok skončil v piatom ročníku. Často sa však stáva, že deti komisionálky nezvládnu a so slovenským vzdelaním sa môžu rozlúčiť. 

Nikto z Bystrian si už nepamätá, kto odišiel do Sheffieldu ako prvý, ale vedia kedy – po otvorení Schengenu v roku 2004. Keď si našli dobrú prácu, ubytovanie a zarobili slušné peniaze, zavolali známym. Z toho vzišla prvá masívna vlna, ktorá sa neskôr zopakovala v roku 2008.

Pätnásť rokov migrácie poznačilo celú dedinu aj viditeľne. Rómovia sa vracali s peniazmi, za ktoré si začali stavať murované domy priamo v dedine, nielen na okraji v osade. Po hlavnej ceste v dedine nás sprevádza sociálny pracovník a ukazuje, že takmer v každom druhom dome býva Róm. 

Aj jeho syn s rodinou sa v Sheffielde usadil a už sa ani neplánuje vrátiť. Má vraj dobrú prácu a školu pre deti rovno oproti domu. Rómovia tam podľa neho nemajú problém zamestnať sa, dokonca ani v potravinovom priemysle, kde by u nás prácu nenašli. Dokonca deti v anglických školách môže prvé roky sprevádzať ako asistent Róm z miestnej komunity a pomáhať im s angličtinou.  

Život našich Rómov v Anglicku však nie je len ružový. V roku 2013 sa britskými médiami prehnala kauza zo sheffieldskej štvrte Page Hall, kde žije väčšina prisťahovalcov. 

Slovenských Rómov vtedy označil Nick Clegg, poslanec britského parlamentu za Sheffield, za časovanú bombu („boiling pot ready to explode”). Tvrdil, že slovenskí Rómovia sa odmietajú začleniť do britskej kultúry a miestni v Sheffielde majú dosť hluku a neporiadku. 

Po tomto výroku začali prúdiť peniaze do britských organizácií, ktoré sa zaoberajú sociálnymi menšinami. V ich projektoch sa začalo slovné spojenie „Slovak Roma” objavovať čoraz častejšie. Profesor z miestnej univerzity dokonca každoročne prichádza do Bystrian, aby sledoval, ako sa učia rómske deti v slovenských triedach. A keď sa rozpráva s riaditeľkou Čurillovou, tlmočníka im robí žiak, ktorý predtým strávil roky v Sheffielde.

andrej bánAj títo dvaja mládenci patria medzi tisíc obyvateľov Bystrian, ktorí pracujú v Anglicku.

Po piatich rokoch intenzívneho záujmu sociálnych pracovníkov o slovenských Rómov v Sheffielde chceme zistiť, ako skúšajú integrovať našich Rómov. Ktoré stratégie sú podľa nich prospešné a ktoré, naopak, nemajú zmysel. Ktorými by sme sa mohli inšpirovať na Slovensku? A najmä – ako skúšajú britské školy vzdelávať tých najslabších, teda naše rómske deti, ktoré nevedia po anglicky?

Ak aj vás zaujímajú tieto otázky, prispejte nám cez Startlab. Ďakujeme!