nešla z nej energia, že všetko je v poriadku, všetko sa rieši, treba len trpezlivosť a bezmedznú dôveru, že tu všetko ideálne funguje. Naopak, Čižnár pôsobil dojmom nahnevaného človeka, ktorý sa hnevá na vlastných podriadených aj na systém, ktorý neochraňuje ľudí pred zločinom, násilím či podvodom. Z jeho vystúpenia to dosť vyžarovalo.
Čižnár hovoril jednoduchým priamym jazykom, v ktorom sa jasne značili jeho pocity a postoje. Pritom hovoril najmä o tom, ako zlyhali jeho podriadení na východe Slovenska. Keď jeho námestník Šufliarsky čítal štatistiky a detailne hovoril o tom, ktoré kauzy preverovali na Generálnej prokuratúre, používajúc pritom striktne právnický jazyk, Čižnár bol nervózny a aj ho prerušoval či „prekladal“ do ľudskej reči.
O práci svojich podriadených povedal aj toto: „To je hanba pre nás.“ „Nemáme sa čím chváliť,“ bolo to „odfláknuté“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.