dve závory na oboch koncoch ulice stačili na to, aby sa cesta, na ktorej sú inak pravidelné dopravné zápchy, hemžila ľuďmi. Stačilo málo – pár stánkov s jedlom, hudba, jedna dobrá kaviareň s programom a ľudia povyliezali von.
Ulicu som križovala niekoľkokrát denne a vždy som videla skupinky, ktoré postávali pred vyvesenými fotografiami. Boli to vizualizácie, ktoré pripravili študenti architektúry predstavujúc si, ako by vyzerala Mickiewiczova ulica bez áut. Na obrázkoch bola zrazu úplne odlišná ulica.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.