tri hodiny v noci. Budím sa na prudké búšenie srdca. Už to poznám z minulosti, naposledy som mal tachykardiu pred poldruha rokom v Kosove. Lieky ako Betaloc či Rytmonorm obvykle zaberú, tak do hodinky. Obvykle.
Priateľka vytáča linku 112. Som pri vedomí, takže im vysvetľujem, čo mi je, no neviem, bojím sa, čo presne. Prosím ich, aby čo najskôr prišli. Nadiktujem meno, adresu, symptómy, lieky. Je mi zle. Ubehne dajakých dvadsať minút a prichádza sanitka – z Pezinka. Bývam pritom na okraji Bratislavy. „Pán Bíš?“ opýta sa mladý muž.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.