Po šokujúcich udalostiach ako sa stala včera v Prahe, sa úplne prirodzene u ľudí objaví snaha hľadať vinníkov. Vrah je mŕtvy, tak treba hľadať niekoho iného, kto za túto tragédiu môže.

Šialené vraždenie v Prahe vnímame ako prejav číreho zla. Zúfalo sa pýtame, čo sa s takým zlom dá robiť. A zdá sa nám, že sme proti nemu bezmocní. Ale nie sme.

Mnohí tam občas trávime víkendy, niektorí sme tam roky žili, takmer všetci to tam máme radi. Bolo - a tak trochu stále je - to naše hlavné mesto. Dnes, keď Praha krvácala, sme si to znovu overili.

Slováci sa pohybujú v zvláštnych cykloch: 1. Niečo sa dobre vyvíja. 2. Zvolíme zlo. 3. Zlo robí zlo. 4. Postavíme sa zlu. 5. Zlo poodíde. A zasa dokola od bodu 1. Ale že občiansky odpor vypení po voľbách tak rýchlo a tak prudko, s tým sme nerátali. A hlavne s tým určite nerátala Ficova gaunerská banda.

V poste na Facebooku osobne zaútočil na študenta práva Mareka Janigu, ktorý kritizoval výroky dekana právnickej fakulty UK k rušeniu špeciálnej prokuratúry.

Robert Fico, ale aj Robert Kaliňák a ďalší smeráci, vrátane Petra Pellegriniho sa prerátali podobne, ako Vladimír Putin.

Môžem sa mýliť, ale zdá sa, že nad dvoj-jamôčkovým prezidentským kandidátom sa pomaly ale iste sťahujú mraky.

Je obdobie predvianočných stretnutí: večierkov, kapustníc. Plné láskavej energie, ale aj únavy. Lebo darmo, Advent je nielen mystický čas očakávania svetla, ale aj úplne nemystické obdobie deadlajnov.

Dá sa tomu rozumieť. Veď koho by bavilo čakať, kedy poštár prinesie predvolanie na výsluch, či v tom horšom prípade „tešiť sa“ na rannú návštevu polície, rýchle balenie pyžamy, uteráka, zubnej kefky a zopár kusov spodnej bielizne.

Prehľad všetkého dôležitého, čo sa za uplynulý týždeň stalo v našom parlamente.