Terazky som premiér

v podstate „pohoda, klídek a tabáček“.  Potom sa však premiér začal venovať  zdravotníctvu. Na otázku moderátora o nízkych platoch v štátnej správe pán premiér emotívne odpovedal, citujem: „... Nemocnice. Áno, častokrát je to emócia, ale viete, my dnes, a to tiež málokedy hovoríme, každému občanovi na Slovensku, aj tomu, čo neodviedol štátu ani cent na odvodoch a na daniach, lebo možno nikdy nepracoval, štát vykoná aj transplantáciu obličky, ak je to v záujme jeho záchrany života, a to stojí milióny eur a urobí to ten štát a urobí to častokrát v špičkovej operačnej sále a operuje ho častokrát špičkový odborník, ktorý dokonca prednáša na americkej univerzite. Ale potom sa stane čo? To nevidíte, lebo ste v narkóze a urobia vám perfektný zákrok, ale potom vás dovezú do splesnivenej izby, s prepáčením, a na štyridsaťročnej posteli ležíte. Tak potom aký vy máte dojem? Síce máte novú fungujúcu obličku, tešíte sa z parádneho zákroku, ale pokazí ten dojem to, že si musíte priniesť toaletný papier, ešte aj teplomer z domu pomaly, musíte ležať na tridsaťročnej starej posteli, pozerať sa na rozpadajúce sa okná, preto sme ohlásili na nasledujúce roky vrátane tohto najmasívnejšiu investíciu do vybavenia nemocníc v histórii Slovenska, a to budú zas tie viditeľné výsledky, keď budete vidieť, že obmeníme skoro viac ako polovicu všetkých postelí v našich univerzitných nemocniciach, tam ich máme 21-tisíc, to budú všetko veci, ktoré mesiac po mesiaci postupne ľudia budú cítiť, vidieť a pevne verím, že to ocenia, pretože to robíme pre nich, to nerobíme pre seba, to robíme pre nich. Budete svedkami naozaj vážnych pozitívnych zmien.“