novú koncepciu rozvoja ústavnej starostlivosti predstavili ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská a premiér Peter Pellegrini. Aká je?
Zmeny by sa mali týkať dĺžky hospitalizácie, počtu lôžok, upraviť by sa mali aj počty výkonov a posilniť by sa mohla domáca starostlivosť o pacientov. Nemocnice sa majú rozdeliť do viacerých typov podľa veľkosti, dostupnosti, vybavenosti, vrátane personálnej, a tiež podľa cieľovej skupiny pacientov. Navyše majú lekárske fakulty podľa možnosti ihneď prijať viac študentov, aby sa saturoval nedostatok lekárov.
Prečo nie? Znie to dobre. Len je tam viacero ale.
Najprv k tým študentom. Ročne ukončí školy okolo 500 študentov medicíny, samozrejme, okrem zahraničných. Z tohto počtu nájde uplatnenie na Slovensku do 300, ostatní idú ihneď do zahraničia. Je to problém, v .týždni 28/2018 sa mu venoval Tomáš Siebert. Ak teda radikálne zvýšime pošty študentov bez systémových zmien, dosiahneme iba to, že ich bude ešte viac odchádzať do zahraničia. Nehovoriac o kvalite vzdelania, ktoré vzhľadom na kapacity nutne pôjde dole.
Ďalšie „ale“ je v tých dvanástich rokoch. Je dosť zlý vtip sľubovať niečo, čo má nastať o tri politické generácie neskôr. Navyše, validita týchto sľubov je prakticky rovnaká ako Ficov sľub o diaľnici Bratislava-Košice do konca roku 2010. Vychádza sa pritom z analýz, o ktorých sa dá ťažko uvažovať ako o relevantných. Nie preto, že by analytici firmy, ktorá ich robila, neboli gramotní, ale preto, že nemáme k dispozícii takmer žiadne relevantné dáta. Nakoniec, Národné centrum zdravotníckych informácií je niekde v roku 2012, takže presnejšie dáta získate skôr z ročeniek OECD alebo údajov Svetovej banky...
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.