treba ich „mastiť“ obuškami, päsťami vytĺkať oči, bejzbalovými pálkami lámať ruky, jednoducho, použiť všetko, aby si dobre zapamätali, kde je ich miesto.
Netreba im dať pokoj ani na diskotékach a treba sa postarať o to, aby na návraty z nich spomínali v nemocniciach, ponorení do „sladkého“ bezvedomia tak dlho, až ich definitívne prejde chuť pretŕčať sa na verejnosti. Nech zostanú navždy zalezení vo svojich smradľavých dierach postĺkaných z odpadu.
Viníme ich z toho, že kradnú v obchodoch, najväčšie krádeže však realizujeme my. Kričíme, že rúbu stromy v lesoch, aby si zakúrili vo svojich pieckach, ale sme to my, príbuzní špičkových politikov, kto tu pľundruje lesy efektívnejšie ako tá najdesivejšia kôrovcová kalamita len preto, aby si až po okraj naplnili bankové účty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.