Hoci pre mňa osobne je už dva týždne najdôležitejšou témou chrípka, nedá sa nevšimnúť, že topenie snehu a ľadu oživilo aj niečo iné, než len choroby. Oživilo pravicu.

Chvíľami som až nechápala, koľko energie sa v diskusiách pred priamou voľbou prezidenta v Česku uvoľnilo. Vravela som si, že je to len čaro – alebo skôr nečaro – novoty.

jedna z najzaujímavejších britských gitaroviek nahrala koncom minulého leta štvrtý album a toto leto vystúpi na Pohode.

Aj české prezidentské voľby ukazujú, že v úsilí o lepšiu spoločnosť nepotrebujeme viac, ale menej demokracie. Áno, menej demokracie. Veď na čo iné sa mohla zvrhnúť toľko oslavovaná priama voľba inak kompetenčne celkom slabého prezidenta než na čisté ventilovanie pudov?

V tom blogu by som chcel pravidelne uverejňovať tipy na hudbu, ktorú by som rád doporučil ostatným.

Fascinuje ma, akú tvorivosť vynaložila česká intelektuálna a umelecká elita, aby presvedčili obyčajný ľud, že Karel Schwarzenberg bude lepší prezident ako Miloš Zeman.

Vlani v decembri, osemnásteho, uplynul rok od smrti pána prezidenta Václava Havla. Prijali sme pozvanie na dve spomienkové podujatia, venované poslednému prezidentovi spoločného štátu Čechov a Slovákov. Prvé bolo v Bratislave, druhé v Prahe.

Košice sú tento rok Európske hlavné mesto kultúry, Bratislava je zas Európskym hlavným mestom vína, pretože od 10. do 12. mája sa tu bude konať prestížna vinárska súťaž Concours Mondial de Bruxelles.

Keď som sa vrátil z reportáže z predvolebného Česka, viacero ľudí z okruhu mojich známych sa ma pýtalo, koho z dvoch postupujúcich kandidátov by som volil. Zemana, či Schwarzenberga?