Smer sa bojí až tak, že aj Kočner mu je dobrý

stretávať sa s Mariánom Kočnerom vždy znamenalo len jedno - buď vás použije, zneužije, podvedie a zdiskredituje, alebo spraví všetko naraz. To sa stalo aj Richardovi Sulíkovi, ktorý k tomuto pánovi chodil na kávičku a ten si ho pri pojedaní chrumkavých pirôžkov a nezáväznom klebetení o slovenskej politike potajomky nahrával. A keď zistil, že Sulíka na nič nepotrebuje, keď sa to hodilo aj jeho kumpánom, tak tie nahrávky zverejnil. Paradoxne, dnes sa z toho najviac vytešuje Smer. Ten Smer, ktorý Mariánovi Kočnerovi umožňoval páchať celé roky podvody, dnes predsedovi SaS otĺka o hlavu jeho nepochopiteľné, ale mnohokrát oľutované, zaváhanie. Sulík si za tie návštevy nezaslúži pochvalu. To je isté. Zaslúži si však aspoň porozumenie za to, že sa k svojmu zlyhaniu postavil ako chlap a uznal, že urobil kardinálnu chybu, keď ako predseda parlamentu liezol do „podnikateľovej“ vily. 

Zatiaľ čo sa Marián Kočner v týchto dňoch vo svojej cele zamýšľa nad svojim osudom a úporne húta, ako z tej šlamastiky, do ktorej sa tak nečakane dostal, vyviaznuť tak, aby v spoločnosti vrahov nestrávil zvyšok svojho života, jeho bývalí kamaráti a spolupáchatelia sa z celých síl snažia od neho dištancovať.