na tú populárnu akciu sa síce už trikrát prihlásil, ale vždy si našiel nejakú výhovorku, len aby do vody nemusel vliezť. Podobne nezmyselné a úbohé je otĺkať Matúšovi Vallovi o hlavu to, že jeho ateliér stavia niečo pre Pentu a už celkom mimo normálneho chápania je pokúšať sa zdiskreditovať ho tým, že jeho starým otcom bol normalizačný minister kultúry a vynikajúci básnik Miroslav Válek.  No a? To dokedy budeme odsudzovať ľudí za činy ich predkov? Samozrejme, minulosť všetkých, ktorí sa uchádzajú o primátorské kreslo v hlavnom meste, je dôležitá. My, ich voliči, by sme mali vedieť, čo  robili, ako sa správali v krízových situáciách, kto sú ich priatelia. Máme na to právo jednoducho preto, že budú celé roky ovplyvňovať zásadným spôsobom život v Bratislave a budú rozhodovať o miliónoch eur. To, kto sa stane budúcim primátorom, bude mať zásadný vplyv na to, či o podobe mesta budú aj naďalej rozhodovať hlavne vplyvní lobisti, alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov konečne aj obyvatelia mesta.

To, že dnes je primátorom Ivo Nesrovnal, je aj moja zásluha. Dal som mu svoj hlas a dnes to ľutujem. Nič, alebo skoro nič z toho, čo sľuboval, nesplnil. Jeho arogancia a neschopnosť komunikácie viedli k tomu, že nebol schopný dohodnúť sa s mestskými poslancami skoro na ničom. Výsledkom je chaos v doprave, podozrivé tendre, horúčkovité asfaltovanie chodníkov a námestí a hlavne priehrštia sľubov, ktoré vypúšťa do éteru na početných akciách, ktoré sa v týchto dňoch konajú  s jediným cieľom – zviditeľniť sa ako muž akcie. Lenže Ivo Nesrovnal zlyhal na celej čiare a nezaslúži si opäť obsadiť primátorskú stoličku.

Ak sa bude niekto „navážať“ do Václava Miku len preto, že pred mnohými rokmi sedel za jedným stolom s Mariánom Kočnerom (aj keď sa to určite nestalo len raz), tak sa postavím na jeho obranu. Jedným dychom však aj dodám, že bývalý riaditeľ RTVS bol dlhoročným priateľom ľudí, ktorí stáli za úplným rozvratom tohoto štátu. Práve oni  takým ľuďom ako Marián Kočner umožnili páchať zlo. 

„Bude len v rukách víťaza, či nesklame našu dôveru.“

A s Václavom Mikom mám navyše aj osobnú skúsenosť. Na poslednú chvíľu zabránil tomu, aby som po tom, ako ma nechal Fico vyhodiť z Reportérov, dostal už dohodnuté miesto šéfredaktora relácie Na telo. Vraj preto, že čo by na to povedal jeho kamoš Kaliňák. Ten Kaliňák, ktorý nevedel prehltnúť, že som ho obvinil z klamstva v relácii o Hedvige Malinovej a ktorý sa mi na chodbe ministerstva vnútra vyhrážal v prítomnosti Erika Tomáša, že moje dni v televízii sú zrátané. Nuž, dobre si je teda pripomenúť a hlavne vedieť, s kým si celé roky populárny a úspešný riaditeľ dvoch televízií a jednej súkromnej rozhlasovej stanice rozumel a kto bol jeho srdcu blízky. 

Matúš Vallo nie je môj blízky priateľ. Ale mám ho rád a dôverujem mu. To, s akou vervou sa pustil do boja o Bratislavu, mi vyráža dych. Spôsob, akým to robí, ako okolo seba sústreďuje ľudí, ktorým záleží na tom, v akom meste žijú a majú plán, ako život v Bratislave zlepšiť, mi dáva nádej, že bude schopný, teda aspoň sčasti, dodržať svoje sľuby. Darmo mu podaktorí politici vyčítajú deda komunistu a básnika. Je to smiešny pokus o spochybnenie jeho charakteru a ešte smiešnejší pokus pomôcť svojmu kandidátovi. Hovorím o Jánovi Mrvovi, za ktorým je na jednej strane úspešný príbeh starostu Vajnor, spoluorganizátora akcie za zákaz hazardu, a na strane druhej príbeh autora hlúpych konšpiračných teórií. 

Z toho všetkého je celkom zjavné, koho považujem za najlepšieho kandidáta na to, aby sa Bratislava začala meniť na skutočné hlavné mesto a aby sme ten prívlastok „Krásavica na Dunaji“ mohli používať s čistým svedomím bez toho, aby sme sa pred cudzincami museli hanbiť za to, ako ju vlastným pričinením przníme. Samozrejme, nikde nemám istotu, že to môj favorit dokáže. Môže zlyhať presne tak, ako zlyhal Ivo Nesrovnal. V každom prípade však budem voliť s najlepším vedomím a nádejou, že volím toho najlepšieho. A tak by sme mali všetci voliť  svojich kandidátov. Potom bude len v rukách víťaza, či nesklame našu dôveru.